Stalo sa mi raz, keď som išiel na nočný odpočinok,
ano bolo to neuveritelné...
Idem spať a zrazu som uvidel malé svetlo nad postelou..ano bol to ufonec...Zobral ma za nohu a vtiahol do stolovej lampy na stole a spoločne sme putovali do stredu žiarovky, viete do toho vlákna...cestou tam sme našli veľa spoločného..obaja sme celú cestu mlčali a povedal mi, že neviem poriadne spievať. Ano, spievať neviem ani ja.
Čím blišie sme boli k vláknu tým neznesitelnejie teplo mi bolo. Bol som asi miliardu pectotisiiic krát menší...buď ma zmenšil ona alebo ta hnusná racionalna strava čo som ten deň žral. Približne v strede cesty sme stretli Mahuliénu Zlatú pannu ako práve prichádzala o panictvo so školníkom z našej školy. Školník bol pomerne chlpatý. Moj priatel Ufonec mi povedal, že školník rád počúva pri kúpaní ruské ludovky...vtedy som jeho slovám ešte nechápal,..vlasne im nechápem doteraz..A zrazu všetok čas akoby zastal a znova sa spusitl...boli sme pri vlákne..čakal nás tam uvýtacý výbor pracujúcich drustevníkov s dychovkou...bol tam aj Valdemar Matuška a spieval dáku hitovku z Kárlštejnu. Potriasol mi rukou a povedal...Ignác...konečne si slobodný..vitaj u nás na Vlákne..krajine neobmedzených možnosti a premenliveho počasia, v krajine kde je každý dokonalo šťasný. Bol si vybratý spomedzy všetkých na pobyt v dokonalom blahe..ešte raz..vitaj u nás a užývaj si nové Nebo....zrazu nastal silný zvuk.Také silné hlasné ťuk..žiarovka sa vypálila...všetci tam prítomný sme pomreli a vyparili sa do prázdnoty..
No a to bol príbeh o konci mojho života...
ps: píšem ho zo záhrobia.
Prajem pekný deň....
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
a akty x..................
a ty si zistil ze ta ubiesly ufoni........