Otočil tvár k Slnku, príjemne zohrieva.
Cíti jeho horúce objatie, ale nevidí ho.
Zo všetkého najviac na svete by chcel vidieť Slnko.
Ľudia vravia, že je žlté. Ale keď on nevie aká je to žltá.
Natiahne ruku, hneď ju však stiahne.
Niečo neznáme sa mu o ňu obtrelo.
Možno motýľ, možno muška.
Keby len vedel, že to bola dievčenská ruka...
Ona ho vždy zdiaľky pozoruje,
je taký krásny a pritom smutný.
A ako sa zľakol, keď prešla popri ňom.
Ako rada by ho chytila za ruku,
nech vie,že sa nemusí báť.
Vždy takto sám sedáva na tom istom mieste,
počúva spievanie vtákov a sníva o tom, že uvidí Slnko.
Keby len vedel, že to bola jej ruka...
Nikdy ešte nedržal dievčenskú ruku.
Možno preto po tom netúžil, lebo to nepoznal...
Veľa toho nevedel, ale rád by vedel viac.
Keby mu to tak mal kto vysvetliť.
Prečo cíti Slnko, ale hviezdy na nebi nie?
Prečo cíti dážď, ale oblaky nie?
Prečo všetko, čo cíti, počuje,
nemôže aspoň raz za život vidieť??
Vybehla z domu so slzami v očiach.
Komu by sa mohla zveriť, vyrozprávať?
A vtedy ho zbadala- osamelého chlapca na lavičke.
Ruky mal zložené v lone a pohľad upieral do prázdna.
Možno on by ju vedel ako jediný vypočuť.
Nesmelým krokom sa k nemu pohla.
Otočil k nej hlavu, pomaly k nej obrátil svoje krásne oči,
ktorými však nič nevidel, on videl iba sdrcom.
Znovu pocítil ten jemný dotyk,
na ktorý si už dávno nespomenul.
Ale teraz bol silnejší a neodišiel,
zistil, že niekto ho drží za ruku.
Po tele mu prešli zimomriavky,
nevedel, čo má čakať a bál sa.
Ale neodtiahol sa, len jemne držal tú ruku.
Zrazu mu niečo padlo na ruky.
Ako dážď mu na ne padali slzy,
natiahol teda ruku do toho neznáma.
Cez slzy videla ako naťahuje ruky pred seba.
Tak mu ich obidve chytila a potom ho objala.
"Čo sa ti stalo, keď plačeš?" opýtal sa.
"Čo sa ja môžem sťažovať, ty máš na to väčšie právo."
"Ja sa nerád sťažujem, som vďačný za to, čo mám."
A stisol jej pevnejšie ruky.
Povedal:"Je mi ľúto len pár vecí, ale tie však nezmením."
Ona sa naňho pozrela a povedala:
"Aj tebe, aj mne, obidvom nám raz vyjde Slnko."
A dala mu nežný bozk na pery.
...hmm...nie je to pekne...je to nadherne...neda sa to precitat, a vzajomne aj necitit, o com to je...niekedy je tazko najst slova, a teraz je to presne tak
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.