Keď chceš napísať rým, no vieš, že zmenu by to chcelo.
Napísať pár slov, ktoré budú dávať zmysel....
Dosť. Dorímovali sme.
Lebo Taliansko je ďaleko a nemám papier. A autobus pred pár dňami buchol.
Sadnúť do auta a vedieť, že možno nedorazíš domov, že možno zabije ťa rana. Ale veď risk niekedy je zisk.
Kerrydom blue zas vyhrá pohár, a prepiska je ešte nová. Auto si sťažuje na horkú bolesť a ty vieš mu podať liek, avšak.... Nemáš na to.
Nemáš na to byť lepší človek, aj keď sa ti zdá, že kožu si zderieš pre iných. Nestačí to. Človeka poznáš, čím viac má, tým viac chce, a tebe príde, že sa občas vymykáš ľudskej rase. A hovoria ti, cítim sa tak isto. Skús im uveriť.
Uveríš ľuďom a tí ťa pochovajú zaživa. Občas pochybnosť, keď najbližší povie milujem ťa, no s tou neistotou v hlase.... Nech radšej mlčí. Mlčanie ťa nebolí, lež lieči, ale ty si ľudská rasa a konať máš opak, hovoriť, kričať.... A nie skláňať hlavu.
A dôjdeš medzi svojich vlkov, kde hovorí pohľad. V noci sa vydáš smerom na Aljašku, a budeš veriť, že to ubolené auto ťa dovezie kam má. Tam, v tej chladnej krajine stretneš bielych kanadských, či snáď švajčiarskych ovčiakov, a dáš si kávu. Potom ti možno dôjde, že z Nového sveta sa autobusom do Španielska nedostaneš.
Tak tam sedíš, tvoj svet ušiel pred iným svetom, a hľadíš na tie monštrá vôkol seba, uvažujúc o tom, ktorý z nich si viac praje tvoj koniec. V malom iglu plnom eskalátorov ťa niekto drží za ruku. Ty sa opaľuješ, a ľad sa netopí. No povedz, môžeš mať tak chladné srdce?
Tož to sú také tie chvíle, keď veľmi dobre vieš, že nie si sám, a aj tak sa miestami cítiš pekelne osamelo....
(nebo-li ako sa so Sorayou rozprávalo jej druhé ja)
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
antifunebracka
2. 8.augusta 2012 16:14
kazdy sa tak obcas citi
Napíš svoj komentár