Takéto a podobné myšlienky,cestou na smrť..možno preháňam,viem. Pokiaľ nejde o život,tak o nič. A o zdravý rozum? Mám ho ešte? Kontrola databázy,prebieha vyhľadávanie..ľutujem,v dôsledku veľkého šoku sú všetky záznamy dočasne nedostupné,skúste neskôr,prosím.Však času bude dosť.Až príliš.Uvidíme,kedy systém znova nabehne.
Možno stratím svoju dušu. Ale až vonku a dovtedy môže byť všetko iné. Farebné,čierno-biele..koniec chodby,takmer,štvrté dvere. Priehľadné okno,prebieha záchrana osobných dát,to nepočká..päť postelí,žiadna skriňa,luxus? Kovy? Všade! Na oknách,zlovestne veľa. Závratne a pomaly postupujem k jednej z postelí,veľa očí,a vôbec žiadne slová.,Nie,chcem preč,pustite ma,nepatrím sem.Alebo..?,
Lôžko pri okne. Všetky moje veci sú preč,vraj nie kôli mne,ale tým druhým,nie mne.,Však to bude len na krátko,ver mi,uvidíš. Môžem si zavolať? Teraz ešte nie. A kedy? Nepýtaj sa tak! Uvidíme..,
Ležím v posteli, čítam. To tu nikto nerobí,veľmi sa tu nehovorí,viac kričí. Asi sem predsa nepatrím.,Len chvíľu tu budem? Znova sa pýtaš,nechaj to tak,vieme,čo robiť.,
Možno som cvok,povedal to ten chalan z vedľajšej izby. Ale on to vraví stále,hlavne iným,no niekedy aj sebe. Myslím,že niektoré dáta sú už nadobro stratené.
Jedna baba vyzerá ako polovica zo mňa. Pod kožou jej vidno všetky kosti,je to hrozné,má neprítomný pohľad,ale polovicu cesty za sebou. No je už dlho závislá. A kto nie? Každý sa v niečom motá. Ona je však už z časti vonku,ja len začínam...a z ďaleka nekončím.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
Výborne napísané!