sprav to čo najtichšie,
nech ani tvoj dych nepočujem.
Pomaly, rukamy sa zakrádaj
pod mojim tričkom.
Sprav to potichu, ani ma nevystraš,
prichytím ťa pri tom,
s krikom zmizneš z môjho života.
Aké sladké boli tvoje bozky,
zalepené oči mám doteraz.
Tak vraz mi nôž do chrbta,
nech si to ty
a nech je to posledný krát.
Vieš ako ťa milujem?
Nie...
Tak nechaj ma napokoji žiť,
zmizni z môjho života čo najrýchlejšie,
tak ako to vieš.
Ako nenápadne si prišiel,
a spôsobil všetok ten rozruch.
Uvolni miesto niekomu inému,
nech je to mladá krv,
chalana či,
či dievčaťa.
S tebou odíde všetka bolesť
a ten hluk čo si spôsobil,
je horší než čokolvek iné,
radšej keby si ma bol zbil.
Tak ako si sluboval...
Báseň
Komentuj
3 komenty k blogu
1
ena233
17. 2.febuára 2009 22:03
to je pekné lúčenie
2
úžasné proste vnáša to čitateľa do situácie,celkom výstižné,páči sa mi to
Napíš svoj komentár