ovíja môj trup
vlečie sa ústami
v mrazivej ničote
, sedím niekde zložený,
navíjam ich jednu po
druhej na to niečo.
Zdobím sa perlami.
Len čierna a biela
šedá sú farbami
svetom kde žijem
mojimi očami.
Perla za perlou
tichým povzdychom,
nemým povzlykom,
prevliekam ich zubami.
Nitka tenká kosí to zviera
ovíja ma telom
chladný a oddaný,
ako on aj ja som.
Vložím si do úst
poslednú z perál
nevinne poddajný
zo skla a z prachu.
Oboznamujem sa celkom pomaly,
ako s tebou tak
s hadami, jedna z perál
vyvliekla sa z nitky,
unikla očami a dopadla
na zem...
A celý sa rozpadnem
celkom sklamaný...
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár