"Eleanor, toto je odteraz tvoj domov. Služobníctvo ti bude vždy k dispozícií. Pani Rohesová, toto je odteraz pani tohto domu. Má na starosti služobníctvo. Zoznámte sa." povedal Maurice.
"Dobrý deň, milostivá pani" podala mi ruku pani Rohesová.
"Dobrý deň" vykoktala som. Ešte stále mi nezmizol z tváre čudný výraz. Pani Rohesová bola útla žena, ešte útlejšia ako ja. Vlasy mala skryté pod čepcom a na tvári vrásky. Ale hlas mala chladný. Na pohľad príjemná starenka, ale niečo mi vravelo že pani Rohesová ma nebude mať rada.
"Pani Rohesová, zaveďte Eleanor do jej apartmánu. Do ružového apartmánu, prvú noc budeme spať oddelene." rozkázal Maurice.
"Samozrejme. Poďte za mnou milostivá pani." a pustila sa cez stred sály do ďalšej chodby. Vyrazila som sa ňou. Služobníctvo sa rozpŕchlo po dome. Spod mojich krokov bolo počuť klopavý zvuk mramorovej podlahy. Pani Rohesová zabočila náhle doprava. Ďalšia menšia sála. Z nej sa dalo prejsť do niekoľkých izieb a aj na terasu. Hneď vedľa dvier na terasu sa nachádzal ružový apartmán.
Už viem, prečo sa nazýval ružový. Plafón bol celý namaľovaný touto farbou. Hneď oproti dverám bola veľká ružová posteľ ktorá bola osadená do steny. Zvláštne. Musela som na ňu vyliezť po schodoch. Okrem veľkolepej postele sa v izbe nachádzal stolík, stoličky, kreslo, skrine a police. Všetko zladené do ružovo-biela. Okrem toho kresla. Kreslo bolo modré. Azúrovo modré. Priam vynikalo.
"Milostivá pani, urobte si pohodlie. Tu sú dvere do kúpeľne. Keď budete niečo potrebovať, na tomto stolíku je telefón a vedľa neho zoznam. Budete mať osobnú slúžku, volá sa Katherine, mladé dievča." po týchto slovách odišla.
Až teraz som si všimla tie dvere do kúpeľne. Podišla som k nim a otvorila ich. Malá útulná kúpeľna. Ružová. Ach, dobre by padol horúci kúpeľ.
Šla som si sadnúť do kresla. Bolo veľmi pohodlné. Chcela som ho trochu odtiahnuť, aby som videla z kresla von oknom. Ale nie a nie ním pohnúť. Nechala som to tak, nechcela som ani nikoho volať aby si nerobili starosti. Ktovie, čo by si pomysleli. Je tu prvý deň a už chce niečo meniť.
Zavolala som pani Rohesovej nech ku mne pošle Katherine. Dvere otvorilo pekné mladé dievča, veľmi bledé ale s iskrou v očiach. Podišlo ku mne a pozdravilo:
"Dobrý deň, pani. Čo si želáte?"
"Katherine, buď taká dobrá a napusti mi vaňu plnú horúcej vody. Som veľmi unavená."
"Samozrejme, hneď to bude." a pobrala sa do kúpeľne. Mala zvonivý hlas a ešte mi znel v ušiach. Bola plachá, asi tu ešte nebola dlho a je to tu pre ňu rovnako nové ako pre mňa.
Po kúpeli sa začalo sa stmievať. Bola som unavená, nechcelo sa mi ísť ani na večeru. Maurice to zrejme vytušil a nikoho pre mňa neposlal. Prezliekla som sa do nočnej košele a vyšla po schodoch do postele. Cítila som ženskú voňavku. No v tom okamihu som zaspala.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
petushiq18
2. 9.sept. 2011 18:41
no pome pome...ďalej!!!
Napíš svoj komentár