Asi vrhám príliš dlhý tieň, ...

Krv preteká a krištáľové slzy ma chladia na tvári. Blúdim v tme a chcem sa dostať von, ale nemôžem. Prečo nie? Keď tak strašne túžim po svetle, na konci dlhého temného tunelu, tak prečo tu zrazu nie je? Kam sa podelo to jasné prenikavé svetlo? V diaľke vidím koruny stromov a nad nimi lietať jediného orla, kráľa nebies. Letí vysoko, skoro ho už nevidím. On je slobodný, ja nie, stále blúdim v tme. Niekde nado mnou sa trbliece hviezda. Snaží sa mi ukázať ten správny smer ale ja ho nevidím, neviem ho nájsť. Zrazu sa z tmy vynára posol. Tichučko a pomaly sa šuchoce mojim smerom. So stareckým úsmevom mi prináša správu. Je tak spokojný, nechápem to. Je v tej správe to po čom tak túžim? Kľúč k návratu z neznáma? Ale za ním sa vrhá čierny diabol. Musím poslovi pomôcť a zachrániť tak jeho ako aj seba. Bez tej správy sa nedostanem z tejto pekelnej tmi. Chcem bežať poslovi naproti, ale nejde to, moje nohy sú pripútané k rozžeravenej zemi. Chcem kričať, ale to mi tiež nie je dovolené, otváram ústa ale žiaden zvuk. Posol sa ďalej šuchoce zo svojim láskavým bezstarostným úsmevom, diabla si nevšimol, no ten je už v jeho blízkosti. Nemôžem mu pomôcť. Dívam sa so slzami v očiach ako sa stráca starec pod tou diabolskou obludou a sním aj sprava ktorú mi niesol. Starec zmizol, diabol sa vracia naspäť do temnoty a ja naďalej blúdim tmou.

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu