Ja chcem na chvíľu zotrieť strach, z tvojich očí

Vzlietnúť len tak k nebesám, hneď po daždi

Cítiť vôňu lesov, lúk a horských stráni

Môcť sa len tak rozplynúť, na svitaní

Priniesť nádej tebe, mne, v utrpení

A vedieť že po daždi sa, dúha zjaví

Veď slnce je tak vysoko, nad horami




/: Už nechcem len tak nemo stáť a tváriť sa ,že mňa sa to netýka

Som predsa žieňa a potrebujem blízkosť človeka

Je to to tajomstvo a túžba odveká

že nami život a láska preteká :/




Kedy znova hrejivé, riekneš slová mi

chcem byť s tebou poklad môj, veď chýbaš mi

zavrieť oči, ľahnúť si a nechať túžbu žiť

sny spoločne vytvárať a pre ten okamih byť

v oceáne nehy sa len tak plaviť

a od vírov slobody sa neukrátiť

 Báseň
Komentuj
Napíš svoj komentár