Je jeden z tých ľudí, ktorí postrádajú obyčajnosť, podobnosť s priemerným článkom populácie, aspoň z môjho pohľadu. Niekomu sa totiž môže zdať až moc obyčajný...
Pred pár dňami... keď sme sedeli pri rieke v tráve, sa stalo niečo divné. Z trávy vyliezol pavúk.. ja som samozrejme vyskočila, skríkla a ušla pár metrov a rozrevala sa. Moja prirodzená reakcia. Ale potom, keď som sa pozerala na to, ako sa mu prihovára, ako ho má na dlani, vtedy mi bolo do plaču skôr z toho, ako sa pavúka zrazu nebojím...keď je v jeho rukách.
Práve zisťujem, že pre mňa znamená lásku, neskutočne veľkú lásku, nehu a pokoj. Je absolútne (zdanlivo) obyčajný, tuctové oblečenie, tuctové správanie, tuctové žúrky s priateľmi... No na jeho objatí, neuveriteľne dlhom, krásnom, vrúcnom, úprimnom, láskavom objatí nie je obyčajnosti ani štipka...
Keď sme sa naposledy rozprávali, asi 7x som sa takmer rozplakala. Pozerala som sa na neho, predstavovala si ako to všetko mohol zvládnuť.. to všetko cez čo sa musel dostať bez pomoci... To ho spravilo tým človekom, akým je teraz. Mala som hrču v hrdle keď som tak na neho hľadela a premýšľala nad tým všetkým... Čo by som bola bez neho, čo mi všetko dal, čo sa stane ak ho stratím, koľkú časť môjho sveta zaberá... Sama si dobre uvedomujem, že nikdy pre neho nebudem to čo je on pre mňa, no už som sa s tým vyrovnala. Viem, že ma má rád... a to mi stačí. Viem, že vždy keď to budem potrebovať, môžem prísť a hodiť sa na neho...
Tak ako pred pár dňami keď sa mi kôli Alex zrútil svet. Stala som si pred neho, ten jeho pohľad. Pohľad vyjadrujúci ľútosť nad udalosťami, pohľad, ktorý hovoril, že ho bolí keď ma takú vidí. Dovtedy som sa viac-menej držala neplakať. No vtedy si mal len k sebe privinul, moja hlava spočinula na jeho ramene a slzy mi tiekli potokom.... Utešoval ma, keby mohol, stojí tam so mnou v objatí večnosť. Jeho vôňa a hlas ma nenormálne upokojovali... Zas ma postavil na nohy.
Našla by som stovky príbehov či opisov aký je, ako sa správa, čo pre mňa znamená ...
Netreba. Vôbec. Pretože to všetko, čo k nemu cítim aj tak slovami nevyjadrím. Ale mňe to nevadí, pretože už viem, že on to všetko cíti.
Aby nedošlo k nedorozumeniam, až na jednu akciu som s ním nemala nič, nechodíme spolu a ani nebudeme, to viem. Tá láska je až moc povrchná na cit, ktorý prechovávam k nemu.
ON je proste časť môjho sveta....
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
dobre hovorím, ak hovorím, že vieš o kom hovorím?
(to ako teta Stachová...."Did you notice that notice on notice board?"