Chalani/chlapi/muži, ktorí pochopia, že sme len tvory vychované na rozprávkach...

Potrebu napísať tento blog som pocítila, keď som pred pár minútami opäť spomínala na tábor (vlastne letnú akadémiu), na všetkých tých ľudí, chvíle a zážitky...

Tak som postovala niektoré piesne, čo sme tam spievali a jedna z nich bola od Taylor Swift – Love story.

Aby bolo jasno, ani v najmenšom nie som fanúšikom jej hudby, či štýlu, aký tvorí ona, či podobné „hviezdičky“. A tá pieseň ma skoro rozplakala.

Prečo? Najväčšie klišé aké si len človek dokáže predstaviť, v podstate zhudobnená najklasickejšia rozprávka, hudobne nič extra a predsa. Vtedy ma napadlo jediné: holt, vyrastali sme na rozprávkach...


My, dnešné dievčatá/slečny/ženy to máme celkom ťažké. Veď od nášho ranného detstva sú nám (poväčšine) rozprávané či čítané rozprávky o samých krásnych, milých, dokonalých princoch, o tom, ako sa každý jeden príbeh skončí šťastne... jednoducho o tom, čo, povedzme si otvorene, nie je celkom pravdivé...

Samozrejme, čo by to bolo keby nám od detstva rozprávali, aký je vlastne svet? Preto naše mamy či staré mamy neodcudzujem. Len nás stavajú do ťažkej pozície tým, že keď dospievame, postupne musíme na vlastnej koži odskúšať, že to tak celkom nie je. Že nie všetci chlapci sú gentlemani, že s nami majú len tie najlepšie zámery a nie všetky naše príbehy budú len krásne...

Niektorej z nás to precitnutie do reality trvá dlhšie, niektorá tomu príde na koreň veľmi rýchlo. A práve tá to ma v živote jednoduchšie, pretože na mužov nemá prehnané nároky a viac si váži aspoň toho, čoho (dobrého) sa od mužov dočká.


A tu prichádza pointa, chlapci, chalani, chlapi, muži... Skúste nás v tomto chápať. Sme jemné, emočne založené tvory (avšak netreba zabúdať na starú známu výnimku potvrdzujúcu pravidlo...), ktorým bolo od malička podsúvané, že po svete behajú väčšinovo krásni, (vyšportovaní), elegantní, milí a pozorní muži, ktorí by žene neublížili ani za toho,... ja chápem, že ste od nás odlišní. Áno, aj vy viete naozajstne a veľmi ľúbiť, no povedzme, že pre nás sú tie city akosi čosi viac.


Takže aj keď tá romantika nie je zrovna „to vaše“, skúste to občas prekonať. Sme sú tak trochu naivné, a tak stále dúfame, že aj my budeme postavou toho dokonalého „love story“. Samozrejme, netvrdím, že sa máte hrať na niečo čo nie ste, no skúste si občas len tak spomenúť, ako tú svoju ženušku neskutočne ľúbite a doneste jej nejakú maličkosť, alebo ju prekvapte, alebo jej porozprávajte, ako sa vám páčilo keď ste boli spolu „tam a tam“...


Sú to maličkosti, ktoré žene pomôžu „stráviť“ fakt, že muži nie sú dokonalí a zároveň im ukážu, že môžu byť šťastné, že majú po boku práve vás, tých chlapov, ktorí nás občas potešíte úplnou drobnosťou


Pozn. autora: možno je odo mňa odvážne hovoriť o takmer celej ženskej populácii... a možno tento článok v konečnom dôsledku neprinesie žiadnu výpovednú hodnotu... no musela som


P.S.: Som rada, že ja som takého príslušníka mužského pohlavia našla

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu