Viac menej som vedela, že tam bude aj on. Aj on patrí k nám "papagájom" a aj on rád chodí do Orávie. Premýšľala som, aké to asi bude keď sa takto po x rokoch stretneme za jedným stolom.
Večer šiel fajnovo a ja som celý čas čakala, či sa niekto opýta niščo ako "A vy sa odkiaľ poznáte?".
A naozaj to prišlo, zrazu sa Cico tak medzikonverzačne pozastaví, kukne na nás ako sa rozprávame a hovorí to spomínané "vy dvaja sa odkiaľ poznáte?"
Na pár sekúnd som zamrzla, pozrela som striedavo na neho a na Cica. Napokon na neho upriem spýtavý pohľad, pridám jemný úsmev a hovorím mu: "Tak, odkiaľ sa vlastne poznáme?" v nádeji, že zvládne situáciu lepšie ako ja.
Na chvíľu sa pozastaví nad tým mojim pohľadom, opätuje mi úsmev a hlesne: "No... zo školy."
Vďačná za jeho prozaickú odpoveď len polozmätene hovorím: "Noo, presne, zo školy..."
Toto by Cicovi stačilo na to, aby sme ukojili jeho zvedavosť a nemal podozrenie. Na to sa však otočí Maťo a hovorí: "A to si musela premýšľať nad tým odkiaľ sa poznáte?"
A je to v p**i. Hovorím si. Chvalabohu však za maťovu holku, ktorá konečne prišla v správnej chvíli a začala ho obťažovať.
Ale aby som bola úprimná, páčilo sa mi také "sladké spoločenské tajomstvo"
Po mierne zvláštnej konverzácii a ďalších pohľadoch vymenených s ním sa otočím a všimnem si, ako sa na mňa René vycivene usmieva.
Tak asi takto sa definuje priateľ. nepotrebuje nič počuť na to, aby chápal všetko. Hovorím si a spokojne si odpijem z pivka.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
lukeeusk
15. 9.sept. 2012 22:38
... zo stánku od langošov sa poznáme to by bola moja odpoveď.. z fleku
Napíš svoj komentár