No samozrejme. To som celá ja. Zo všetkých strán sa na mňa valia termíny: škola, debata, liga, časopis,... A keď mám chvíľu (pár hodín) času, sedím v čakárni u alergologičky a mám tu karis na debatu aby som si pripravila reč, mimochodom (závisí od toho osud celého môjho tímu) na zajtra ráno, alebo si konečne premyslela ako a o čom budem robiť prezentáciu na BIO, (fuck, tiež na zajtra ako tak checkujem debilník) alebo čokoľvek iné, (a užitočné) radšej tu sedím a zisťujem, že ma bolí celá ľavá ruka (ledva píšem).

Juj ale som vytočená. Kardiologičke vypadla sestrička, tak má všetko na starosti sama. Keď mi tú krv brala (a polovicu vecí som musela robiť ja), jediná moja myšlienka bola, ktorý KOKOT dal tej ženskej titul... šak sa trafila na tretí krát a u mňa sa netrafiť, na to už musí byť človek fakt šikovný... kokoS, ako tak pozerám(zhruba 15. krát) na to miesto, odkadiaľ mi to brala... celé modré a tvrdé...popiči!
No, dosť bolo...

Teda tu tak sedím, počúvam rádio, už som si stihla aj popáliť jazyk na káve z automatu, zúrim, lebo som hladná, bolí ma celá ľavá ruka(to už som asi spomínala...), píšem Petrovi, pozorujem cca jednoročné dievčatko čo sa tu premáva, premýšľam, či moje a Petrove deti budú podobné, spomínam, aký sme mali včera(vlastne ešte aj dnes) dôležitý a krásny (dôležito-krásny) rozhovor(spala som až 3,5hod!), píšem tento prudko interesantný "blog"(výlev...)...
Jednoducho povedané, robím všetko okrem toho, čo by som robiť mala...

Predstavujem si tú našu zajtrajšiu debatu. OK. Som prvý rečník. To znamená plných 6 minút. Nabehnem tam(samozrejme rozklepaná jak taký oný), pozdravím, zadefinujem tézu... max 30sec. Super, už mi ostáva len 5,5 minúty. Paráda, idem na to dobre... Potom by mali prísť na rad argumenty... Chachá, až vtedy začne sranda.
Ako... Nechcem byť zlá, ale jak mám obhajovať postoj, že národný futbalový štadión by mal byť financovaný z verejných zdrojov, keď ten návrh pred pár dňami premiérka zmietla zo stola(no bodaj by nie...)? Celá moja reč bude stáť a padať na (mne samej odporných) prudko národných kecoch. Napríklad, že je to otázka národnej cti, (tisne sa mi ľahký úškľabok na pery keď si už len predstavím, ako to hovorím ...) alebo, že vláda by sa mala zaoberať aj športami, zvlášť tak na Slovensku populárnymi ako je futbal. Svetoborné argumenty. Vážne. Idem už (dúfam) robiť niečo užitočnejšie. ČA!

(nasledovala by stránka čmáraníc, ktoré však nie sú vhodné na zverejnenie.)

Á LOL
žiadne zmysluplné činnosti...
"kreslím" si. Ďalší beznádejný pokus nakresliť aspoň nejakú jednoduchú tvár vyznel... zúfalo

Jeeb, sorry, zatváram karis. CIAO!
(tentokrát už seriózne.)

 Blog
Komentuj

8 komentov k blogu

1 
fotka
die  24. 10. 2010 00:04
ahoj ssnehulienka !
2 
fotka
ssnehulienka  24. 10. 2010 00:08
@die ehm... ahoj die
3 
fotka
die  24. 10. 2010 00:15
ty si ma nepamatas ?
4 
fotka
ssnehulienka  24. 10. 2010 19:01
@die cosi sa mi mari, ze sme mali spolu nejake konflikty ale uz by bolo nad moje sily vediet to konkretizovat.
5 
fotka
die  24. 10. 2010 20:37
ale coby..ja som ta zdravila na facebooku
6 
fotka
ssnehulienka  24. 10. 2010 21:05
@die ech ech už mi svitá... na Robertkovom, že?

ale isto sme mali aj nekaý konflikt, pamätám si ťa aj odtiaľto
7 
fotka
die  24. 10. 2010 22:39
tak ten si zase nepamatam ja..
8 
fotka
ssnehulienka  24. 10. 2010 22:43
@die stáva sa..
Napíš svoj komentár