tak i tá posledná
-tá jediná vec nemenná
ten bozk, čo búrku zažehná.
Príď sem rýchlo, bez otázok,
povedz mi to
bez dôkazov.
Cez more oblakov
do ríše zázrakov
priepasť je hlboká,
nádej zas vysoká...
Cez hŕbu spomienok
tenučký pramienok
vyviera s ľahkosťou
s nadmernou hrdosťou
tesne nad priepasťou
s ľahkosťou vyviera
srdce mi zoviera.
Skús si ich pozbierať
pri srdci zovierať
mysli len na nás
na blesk tých krásnych čias
-tú budúcnosť v nás.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár