Nohy mi horia pri radiátore a trup si podmaňuje chlad januárového rána.
Započúvam sa, tá pieseň akoby bola stavaná pre tento moment.
Všade tma. V diaľke vidieť svetlá Martina, tu v Sučanoch svieti len kde-čo.
Je to tak krásne. Ten chlad, hudba, tma, pokoj.
´V jednoduchosti je krása´ tuším sa hovorí.
Tá čistota ma omámila.
Akoby som na tomto svete bola zrazu úplne sama...

Netrúfam si odhadnúť, koľko minút ubehlo.
No tá tma je čoraz svetlejšia a s narastajúcou viditeľnosťou je tu čoraz intenzívnejší a dotieravejší pocit, že sa treba vrátiť späť do reality.
Zatváram okno a pripravujem sa na ďalší reálny deň.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár