Realita vs Samota

Pozerám, myslím, premýšľam,
v mysli chcem sa vrátiť tam,

kde obklopovali ma len samota a smútok,
kde dobrovoľne padla som do ich útrob.

Myšlienky hmýrili, naberali smer aj ked neviem kam,
no boli pevné a bez zábran.

Odovzdať sa slzám, pocitu viny, strachu či samoty
nie je vždy len vec prázdnoty

ja však potrebujem len mňa a moju dušu
na pochopenie útrap mojich - hnusu
dopriateho mi bolo tohto luxusu.

Bolo mi dopriate,
a znovu odňaté:

už ked sedím v híbke mojej najhlbšej
schmatnú ma a - nevidieť radšej -

do reality opäť ma pustia
a prudko do mňa hustia

len všeobecný názor ich
(prepych či neprepych)

"buď rada, že si doma,
že máš všetko dobré znova"

no oni nie a nie pochopiť,
že čo je pre nich pravda, istota, samozrejmosť,
pre mňa len ďalšia hra na obozretnosť,

že to, čo oni vidia realitou
nie je už viac mojou krycou ulitou,

a že to, čo pre nich pomaly väzením je
pre mňa zas darom duchovným je,

čosi, čo oni nemajú, nevlastnia ba nesnažia sa získať,
no ich si nebude duševný kľud ískať.

Samota je zlá - všeobecný klam
-myslím si, lebo myslieť si mám.

Ja sa viac nestarám o vás - otrokov spoločnosti,
-už som sa najedla do sýtosti,
TERAZ SOM TU Už LEN JA.

 Blog

2 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu