Ráno stojím pred zrkadlom v škole na prvom poschodí. Na chodbe. Je 6:35. Nanášam si zelenú ceruzku na oči, premýšľam, na ktorej hodine asi tak zaspím po takej noci, a kedy ma tá káva preberie.
prichádza p.p. Paulík. Náš fyzikár. Za 1,5 roka fyziky s ním vieme akurát, že "vektor je, keď niekoho chcete kopnúť do riti, ale skalár, keď aj viete koho".


-"Dobré ráno, čože tu robíš? oddýchla si si cez prázdniny?"

-"Dobré ránko pán profesor, ale celkom hej... A vy čo? vyzeráte nejak smutne."

-"Bodaj by nie. Veď vieš čo sa stalo."

-(nie celkom chápavý výraz, predsa len 6:35)

-"Dám ti len jednu otázku, vieš čo sa stalo v roku 1948? Nehovor mi, povedz len, či vieš."

-"No veď viem..."

-"No tak vidíš. To tu máme teraz znova..."


Na zamyslenie. A vlastne ani nie. K ničomu novému nedojdeme. Ja len, výstižné.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
greenbunny  13. 3. 2012 02:04
to s tým vektorom a skalárom si musím zapamätať =D
Napíš svoj komentár