Však aj vy to vzťahujete len na ľudský život, lebo dobytka, hydiny a rýb znivočíte práve toľko ako ja alebo každý iný. Lenže ľudský život sa od ich života ničím nelíši, hoci vy máte dojem, že áno, a nazdávate sa aj, že viete, čím. Prečo by som mal šetriť život, keď je taký lacný a bezcenný? Na svete je viac námorníkov, ako je pre nich na mori lodí, viac robotníkov, ako je pre nich tovární alebo strojov. Vy, čo žijete na suchej zemi, vy predsa viete, že nadžgávate svojich chudobných na periférii do brlohov, čím ich vydávate napospas hladomorom a epidémiám, pričom však stále zvyšujú prebytky chudoby, ktorá umiera, lebo sa na ňu neujde ani tá kôrka chleba a kúsok mäsa (čo je zas len zničený život) – také prebytky, že už ani neviete, čo si s nimi počať.
Viete, jediná cena, ktorú život má, je tá, čo si sám pripisuje. Je logické, že sa pri tom preceňuje, lebo je nevyhnutne zaujatý vo svoj prospech.
Vezmime do úvahy nejakého človeka, drží sa zubami nechtami, aby nezomrel, akoby bol bohvieaký vzácny, poklad nad rubíny a diamanty. Pre vás? Nie. Pre mňa? Tiež nie. Pre seba? Áno. Ale ja neuznávam jeho sebahodnotenie - žalostne sa preceňuje. Na svet sa derie nepomerne viac života, ako treba. Nech človek spadne a mozog sa mu rozfŕkne po zemi ako med z plástu, svet o nič nepríde. Pre svet nemal cenu. Ponuka je priveľká. Mal cenu jedine pre seba a fiktívnosť tejto ceny najlepšie dokazuje to, že mŕtvy si svoju stratu sám neuvedomuje. On jediný sa hodnotil nad rubíny a diamanty. Je po rubínoch a diamantoch, ležia rozfŕknuté po zemi, vedro vody ich spláchne – a on ani nevie, že je po nich. O nič neprišiel, lebo so stratou seba samého stráca aj vedomie straty. Nechápete to? A čo môžete na to povedať?
(Celkom zaujimavý, i keď dosť deprimujuci pohľad na hodnotu života...
Čo poviete?)
Úvaha
Komentuj
11 komentov k blogu
3
Práve ten úryvok hovorí o tom, že každý ľudský život (boháč, či chudák)má hodnotu rovnakú - teda žiadnu. Hneď po ňom je tu päť životov nových. Preto si myslím, že by náš život nemal byť zmyslom nášho života. Zmyslom nášho života by mal byť život niekoho iného. Preto nie majetky, kariéra ani dokonca naše zdravie nie sú pre pravý zmysel života dôležité. Zmyslom života by mal byť nevýslovný pocit šťastia v duši. A ten pocítime, keď budeme pomáhať druhým, ktorí to potrebujú, ktorí o tomto možno ani netušia. My ich to svojim životom naučíme, našou láskou im naplníme srdcia, z ktorých ju potom možno budú oni rozdávať ďalej.A za odmenu zostaneme v ich srdciach i v ich spomienkach ešte dlho po našej smrti. Pre začiatok to môžeme skúsiť napríklad pri svojich deťoch.
5
život je iba ako taká pleseň na chlebe, keď je chleba vlhký a vhodný pre tú pleseň, tá tam vyrastie, a kľudne aj celý pokryje a začne sa šíriť ďalej.. Aj človek, iba tak existuje šíri sa lebo má možnosť a preto lebo je to jeho jediná šanca ako prežiť, a naozaj, život nemá zmysel žiť sám pre seba, lebo z hľadiska druhu je dôležité iba to či prežije druh, na jedincovi nezáleží z pohľadu celého druhu..
3. zaujímavý názor, či má zmysel to že pomôžeme iným.. pokiaľ ich existencia má rovnaký zmysel ako tá naša, kam to teda vedie.. ale nesmrteľní naozaj zostávajú tí ktorí sa rozhodli zasvätiť svoj život väčšiemu cieľu, nikto kto robil iba sám pre seba nič skutočné nezískal..
3. zaujímavý názor, či má zmysel to že pomôžeme iným.. pokiaľ ich existencia má rovnaký zmysel ako tá naša, kam to teda vedie.. ale nesmrteľní naozaj zostávajú tí ktorí sa rozhodli zasvätiť svoj život väčšiemu cieľu, nikto kto robil iba sám pre seba nič skutočné nezískal..
6
Zmyslom života by mal byť nevýslovný pocit šťastia v duši. A ten pocítime, keď budeme pomáhať druhým, ktorí to potrebujú, ktorí o tomto možno ani netušia.
tieto tvoje slová majú v sebe neobyčajné čaro a múdrosť
len keby bol každý takého nazoru,.... vyzeralo by to tu lepšie
tieto tvoje slová majú v sebe neobyčajné čaro a múdrosť
len keby bol každý takého nazoru,.... vyzeralo by to tu lepšie
7
podla mna ma kazdy ludsky zivot ako aj zivot vo vseobecnosti, rovnaku hodnotu..znie to mozno hlupo a naivne, ale vnimam to ako spravodlivé..
to, ze pre viacerych ludi, nie je strata jedneho cloveka pripadne dvoch, nejak vyznamna, este neznizuje jeho hodnotu..
aj diamanty o ktorych nevieme, su pre nas bezcenne..
to, ze pre viacerych ludi, nie je strata jedneho cloveka pripadne dvoch, nejak vyznamna, este neznizuje jeho hodnotu..
aj diamanty o ktorych nevieme, su pre nas bezcenne..
9
@8 Ak myslíš opísať, tak áno, je to úryvok, nie moje myšlienky. a neustále rozmýšľam, či sa s tým stotožniť. nepáčia sa mi, ale na druhej strane cítim, že je v nich kus pravdy a krutej reality.
10
Premýšľala som nad tým, ako ľudia zabíjajú zvieratá, keď sa premnožia, aby neničili prírodu a bola udržiavaná rovnováha. A pritom najviac premnožení sme my a my aj páchame najväčšiu škodu.
Alebo napríklad, keď ide človek do lesa, dostane sa na územie medveďa a ten ho zabije, tak je to zviera nebezpečné. Keď príde medveď prehrabávať odpadky do okolia ľudského obydlia, lebo človek všetko v lese zničil a medveď nemá čo jesť, tak je zas len medveď nebezpečný a v prípade jeho zabitia to bola len sebaobrana.
Aká je tu spravodlivosť? Život ako život, smrť ako smrť, vražda ako vražda.
Prečo keď zabije človek zviera, tak je to predácia - a teda je to prirodzené, a keď človek človeka, tak je to zločin? Veď aj keď sa zvieratá rovnakého druhu zabijú medzi sebou, je to prirodzené... Ľudský život je príliš vyvyšovaný. Veď my najviac ničíme planétu, obmedzuje ostatných živočíchov a pri tom nespravíme vlastne nič dobré pre budúcnosť nikoho iného ako nás samých. Narodíme sa, umrieme, pár generácií si nás pamätá, a potom ostaneme zabudnutí ako všetci a všetko. Žili sme len na to, aby sme prispeli ku skaze, ktorú celá naša civilizáciu spôsobuje.
Aj keď pomáhame ostatným, robíme to hlavne pre svoj dobrý pocit, pričom je to vlastne zbytočné, lebo pocity prichádzajú a odchádzajú a potom prichádzajú zas nové.. rovnako je to aj so životom. Je to ako kvapky dažďa v kaluži. Kvapne, spraví vlnky, ktorými ovplyvní možno ďalších 1000 kvapiek okolo a potom sa rozplynie a nikto ani nevie, že existovala.
Nezdá sa mi, že by mal život nejaký význam, no zabiť by som sa nedokázala. Je tu totiž zopár ľudí, ktorým by to veľmi ublížilo. A napriek tomu, že život a všetko, čo sa ho týka, je vlastne nezmyselné a zbytočné, jediným spôsobom ako ho aspoň trochu - aspoň pre niekoho spraviť dôležitým,je zasvätiť ho iným ľuďom a pomoci pre nich.
Alebo napríklad, keď ide človek do lesa, dostane sa na územie medveďa a ten ho zabije, tak je to zviera nebezpečné. Keď príde medveď prehrabávať odpadky do okolia ľudského obydlia, lebo človek všetko v lese zničil a medveď nemá čo jesť, tak je zas len medveď nebezpečný a v prípade jeho zabitia to bola len sebaobrana.
Aká je tu spravodlivosť? Život ako život, smrť ako smrť, vražda ako vražda.
Prečo keď zabije človek zviera, tak je to predácia - a teda je to prirodzené, a keď človek človeka, tak je to zločin? Veď aj keď sa zvieratá rovnakého druhu zabijú medzi sebou, je to prirodzené... Ľudský život je príliš vyvyšovaný. Veď my najviac ničíme planétu, obmedzuje ostatných živočíchov a pri tom nespravíme vlastne nič dobré pre budúcnosť nikoho iného ako nás samých. Narodíme sa, umrieme, pár generácií si nás pamätá, a potom ostaneme zabudnutí ako všetci a všetko. Žili sme len na to, aby sme prispeli ku skaze, ktorú celá naša civilizáciu spôsobuje.
Aj keď pomáhame ostatným, robíme to hlavne pre svoj dobrý pocit, pričom je to vlastne zbytočné, lebo pocity prichádzajú a odchádzajú a potom prichádzajú zas nové.. rovnako je to aj so životom. Je to ako kvapky dažďa v kaluži. Kvapne, spraví vlnky, ktorými ovplyvní možno ďalších 1000 kvapiek okolo a potom sa rozplynie a nikto ani nevie, že existovala.
Nezdá sa mi, že by mal život nejaký význam, no zabiť by som sa nedokázala. Je tu totiž zopár ľudí, ktorým by to veľmi ublížilo. A napriek tomu, že život a všetko, čo sa ho týka, je vlastne nezmyselné a zbytočné, jediným spôsobom ako ho aspoň trochu - aspoň pre niekoho spraviť dôležitým,je zasvätiť ho iným ľuďom a pomoci pre nich.
11
Však aj vy to vzťahujete len na ľudský život, lebo dobytka, hydiny a rýb znivočíte práve toľko ako ja alebo každý iný. ----> nesúhlasim, som vegetariánka
inak keď Ťa baví čítať také úvahy, ja mám v blogu tiež jednu svoju čo sa týka zmyslu života, pod názvom: Ako to vlastne v skutočnosti je? zak ak chceš, prečítaj si to
Inak táto je celkom fajn, až na pár detailov, ale dobré
inak keď Ťa baví čítať také úvahy, ja mám v blogu tiež jednu svoju čo sa týka zmyslu života, pod názvom: Ako to vlastne v skutočnosti je? zak ak chceš, prečítaj si to
Inak táto je celkom fajn, až na pár detailov, ale dobré
Napíš svoj komentár
Niekde som teraz čital že vlastne čim nas je viacej tým sa hodnota ľudského života devalvuje.
A z druhej strany čím je viac ľudí tým je na svete viacej rodíčov ktorý majú radi svoje deti viacej príbuzných ktorým na svojich blízkych záleží.A viacej potencionálnych Adolfov Hitlerov a jemu podobných ludí ktorí by to mohli posrať.Aj keď nie vždy je to tak.
Ale fakt keď sa zamyslím že čo by sa stalo keby miliarda alebo dve zomrie.Tak by to nemalo nejaký zvláštny dopad na budúcnosť ľudstva.Skôr na svetovú ekonomiku.Bolo by menej ludi ktorí by potrebovali jesť piť míňať peniaze a podniky ktoré uspokojujú potreby 6mld ľudí by nebolo treba stačilo by ich menej čiže určite by zopár skrachovalo.A zase tu prichádzam k tomu že by bolo treba brať do úvahy že koho by viac umrelo keby zomrú 2mld ľudí z vyspelých krajín čo ani neviem či ich toľko existuje určite by to malo vačší dopad na svetovú ekonomiku ako keby zomrú 2mld ľudí z rozvojových krajín.A tu prichádzam k hodnote života.Dáme si tu menší kvíz ale odpovedajte pravdivo:Čí život má väčšiu hodnotu?Američanov alebo Somálcov?Americký život alebo Iracký život.Podľa mňa je tu odpoveď jasná a len zopár idealistov napíše že oba majú rovnakú cenu.
Otázne je zas , že keď by nejakým spôsobom 2 mld ľudí nejak vymrelo aká by bola možnosť aby to ten zvyšok tiež neschytal.Ale tak už neviem čo mám písať.Dohrala mi pesnička...