Nedavno, ked som si s kamaratom pisala a on sa mi zaloval z nestastnej lasky...prisla na mna opat psychologicka slina. Psychologia ma fascinuje,ale nikdy som nad nou neuvazovala ako naz moznostou studia, nebodaj buducnostou.Velmi rada pocuvam ludi a radim im alebo rozpravam moj nazor na vec, ovsem, ak ma niekto poprosi, aby som sa k tomu vyjadrila, lebo nechcem sontanne rozpravat svoje pocity a nazory na to, co mi prave dotycny povedal, lebo niekedy sa moze stat,ze si ten clovek myslim, ze ho chcem poucovat alebo ze nejako bocnou cestickou kritizovat a poukazovat na jeho chyby alebo mu dokonca nieco vycitat. Ale, uz idem k veci...Pisala som si s tym chlapcom a snazila som sa mu vysvetlit, nech nezufa.

Napisala som mu jednu vec...na ktoru mi on napisal, ze som jedna z najlepsich psychologiciek aka ho kedy utsovala a pomahala mu. Mna to, mimochodom, velmi bavi, ked pocuvam problemy inych ludi a predstavujem si, co by som robila. Jeho odozva ma velmi potesila, lebo mam rada, ked niekto oceni snahu, ktoru vyvyjam a energiu, ktoru do toho davam Mozno ma ocenil aj preto, ze neutesujem alebo lepsie povedane nesnazim sa pomoct bezduchymi slovami alebo osocovanim osoby, ktora nieco urobila. Samozrejme urobila som take kiksy uz parkrat, ale snazim sa im vyhybat. Jednoducho som mu povedala svoj nazor na vec...moju radu. A on to ocenil...citil, ze som ho pocuvala a ze som vynalozila trochu sily a casu na to, aby sopm mu pomohla a ja som citila, ze on pocuval mna...prislo mi to ako UKAZKOVA konverzacia.

Hodim tu aj to, co som mu napisala...ked som sa na to pozrela spatne, trochu som sa zamyslela nad tym, ci je mozne, ze ja som nieco take napisala. Nechapala som, ako sa mi to podarilo, ale ked radim a pocuvam ludi...moje rady maju taky odborny nadych, akoby som sa tomu denne venovala albeo nieco takle. Kamaratka sa ma pytala, kam na to chodim a ja...vlastne ani neviem. Mozno je to tym, ze to co vas bavi vam ide tak akosi samo...a jevam to vlastne. napisala som mu toto:


***Ludia sa tak strasne trapia pre veci, co sa pokazia,ktore ich sklamu alebo tak,ale neuvedomuju si, ze ked sa jedny dvere zatvaraju...druhe sa sucasne otvaraju. Ludia to nevidia..
lebo stale buchaju so slzami na tie zatvorerne dvere
a ani si nevsimnu, ze za nimi sa dvere otvaraju...Nekracaju v ustrety novemu, ale zubami nechtami sa drzia stareho,ukonceneho, pase...***


Po tychto slovach, ked som si ich citala...pomyslela som si na seba a musela som uznat, ze aj mne tento fakt, ako mnoho dalsich faktov miestami utekaju...

***A celkovo...clovek by mal robit co najviac preto, aby sa posunul a to, co nas najviac boli a najviac rani nas aj najviac uci...hoci na to zabudame...prave to mas posuva omnoho dalej ako prijemne situacie a zazitky. A tak od dnes sa budem snazit behat vzdy k dalsim dveram a budem sa snazit ich utvorit, cim skor kissing_heart:**

....zase take psycho som napisala...prepacte ....

A MOZNO SU TO LEN SLOVA,SLOVA,SLOVA....

 Úvaha
Komentuj

2 komenty k blogu

1 
fotka
elwinko  23. 3. 2008 21:54
Takže...ja sa pochválim, že som na tom podobne..ja radím kamarátkam...a to mi VER,že úspešne...len mám problém...nedokážem pomôcť sebe...neviem si poradiť....Ale na to mám tie kamarátky.. .Ktoré mi vďačne pomôžu aj ma vypočujú...v podstate si tak vzájomne pomáhame...
2 
fotka
mujarca  23. 3. 2008 21:57
ja sa tiež rada venujem ľuďom a pomáham im..asi tak,ako ty a som rada,keď sa aj mne snažíš niekedy pomôcť domčurik..snáď ti to niekedy aspoň sčasti vraciam..

a ten úsek čo máš tutok čo si tomu típkovi písala je tak prekrásne brutálny, že som sa nad ním dokonca aj ja zamyslela proste..je to tak..

jubim
Napíš svoj komentár