...Nepochopená...

Túlala sa cudzím svetom,
po chodníku kráčala,
vlasy voňali jej letom,
prsty v rose máčala.

Len čo dvere otvorila,
slza po líci jej stiekla,
v dlani duša znetvorená,
zmĺkla...nič neriekla.

Pri okne vždy sedávala,
útla...temer žena...
a žiaľ v slzách utápala,
...nepochopená...

Na hviezdy v tme hľadievala,
siahla rukou do neba,
v suchom lístí tancovala,
život chápať netreba...

Vo vani plnej depresií
sedela,
bubliny sa leskli,
zašumela pena...
o svojom osude už vedela,
ona
....nepochopená...

Vonku ticho sneží,
voda načerveno sfarbená...
...telo mĺkvo leží...
...chlad...
...ne-po-cho-pe-ná...

 Báseň

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu