Dvadsaťjedna sekúnd lásky.

Kým ubehne jedna minúta
v mojej hlave sa zo tri krát objavíš.

Prvých dvadsaťjedna sekúnd
ma bozkávaš. Jemne a zároveň zvrhlo sa púšťaš do mojej spodnej pery. Ja mraučím a zatínam okúsané nechty do tvojho trička. Obaja sme spokojní, ty možno o čosi viac. Za tých dvadsaťjedna sekúnd si dvadsaťjedenkrát uvedomím, že toto raz skončí. Za tých dvadsaťjedna sekúnd mi stihneš jazykom porátať všetkých mojich tridsaťjedna zdravých zubov a jeden zaplombovaný. Našich dvadsať prstov na rukách sa prepletie a ty sa pritlačíš svojím jedným extrémne vzrušeným penisom na moju jednu extrémne vzrušenú vagínu. Cez štyri látky to skoro necítiť, ale to nevadí. Hladkáš moje pomnožné prsia a moje pomnožné bradavky. A ja ďakujem bohu, že máš len JEDEN jazyk a len DVOJO rúk.

Ďaľších tridsaťosem sekúnd
zarazene mlčíme a rozpačito na seba pozeráme.
Pýtaš sa ma: ,,Je to hlúpe?"
A ja sa len usmejem: ,,Nie. Je to úžasné."
Necháš ma, nech sa k tebe pritúlim. Objímeš ma len jednou rukou, tou druhou sa podopieraš stebiel.
,,Vadí ti to?" pýtaš sa ma.
,,Nie, zlatko, nevadí," cvrknem ti zľahka po nose.

Päťdesiatdeväť.

A tú poslednú sekundu
sa odomňa vždy odtisneš, zahladíš mimo mňa a povieš: ,,Nemali by sme."
A skôr než stihnem niečo namietnuť, začína ďaľšia minúta a mojich skvelých dvadsaťjedna sekúnd mojkania sa. A ja sa cítim ako idiot. A ty tiež.

Teraz si predstav.
Že deň má tisícštyristoštyridsať minút.

 Blog

22 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu