Porozmýšlajte nad tým.
Rozmýšlajte však rýchlo, už vám chytili aj čipkované záclony a horúce plamene sa pustili i do olizovania nočného stolíka a rozčítanej učebnice filozofie, ktorú ste tam na ňom nechali položenú. Oči máte vyštípané od ťažkého mraku dymu a pomaly, ale isto, už pociťujete ako sa vám v pľúcach hromadia usadeniny a sadze, ktoré vám bránia dýchať. Niako to nejde, že? Je toho veľa, čo by ste chceli uchrániť pred ohňom, ktorý mení vaše drahocenné materiálnosti len na kôpku popola, ktorý sa letmým vetríkom rozfúka všade navôkol. Čo zobrať? Fotoalbum, ktorý máte tak prekliato zahrabaný v niakom šuflíku, ani neviete poriadne v ktorom, alebo akvarelový obraz, ktorý vám namaľoval váš deduško? Či sú cennejšie lieky? A čo vaša nádherná knižnica- knihy, ktoré ste prakticky zbierali celý svoj život. Zmierite sa s tým, že už ich nikdy neuvidíte? Čo je vzácne a čo nie? Čo budete v živote ešte potrebovať a čo môžte nechať symbolicky zhorieť do tla? A teraz to nemyslím metaforicky. Myslím to vážne.
Bolo by prekrásne, keby ste v tom dyme a prachu zrazu uvideli zázračnú škatuľku, či skôr krabicu od topánok, v ktorej by ste mali úhľadne zoradené predmety, ktoré sú vášmu srdcu najbližšie. To už by ste nemali na čo čakať- dali by ste veko naspäť, pritisli si škatuľu k hrudníku a bežali by ste sa zachrániť skôr, než sa zrúti popraskaný strop, ktorý sa nad vami škrípavo zohýbal už posledných päť minút. Okrem pocitu, že ste sa zachránili, by ste necítili zmučené výčitky svedomia, čo všetko ste nechali v horiacom dome. Boli by ste šťastný (ak sa to tak dá povedať). To čo je vám vzácne predsa držíte v rukách- vašu zázračnú škatuľku plnú pokladov, ktoré by ste inák po byte hladali dve hodiny.
I ja ju mám. Naozaj. Za posledné vianočné peniaze na kreditke som si kúpila škatuľu z darčekového oddelenia. Bola drahá a voňala po kartónovom dreve. Je ani veľká, ani malá- je taká akurát. Je mi jasné, že tam svoju knižnicu s knihami nikdy nenarvem, ani za kieho diabla. Ale aspoň mám úložné miesto na ostatné drobnejšie veci. Tam budú v bezpečí.
Každopádne, moje kamarátky si pomysleli, že som si zase ňuchla k rajskému plynu, ale pristúpili, síce trochu skepticky a frustovane, na moju hru, aby mi urobili radosť. Povedali mi, čo by v takej škatuli mali. Dopočula som sa odpovede o mobilných telefónoch, nabíjačkách, mp3-jkách, skicákoch, notebookoch a iných technických a elektrických vecičkách. Chápavo som prikyvovala a pri tom som nič nechápala. Môj surrealistický pohľad prerušila krutá realita. Všetci si brali hmotné veci, len ja som tam ukladala imateriálne veci- lásku, priateľstvo, spomienky a fragmenty z môjho destva.
A teraz tu sedím na zemi, zízam na skoro prázdnu škatuľu a neviem, čo mám do nej vložiť. Zatiaľ je tam len vrecúško zeleného čaju a praktická pyrotechnická pomôcka zvaná zapaľovač. Aké neadekvátne. Nerozumné. A hlúpe. Kiežby som mala subtílne vypracované myšlienky aby som sa v nich nestrácala.
Dúfam, že si uvedomím cenu vecí skôr, než bude neskoro- príliš neskoro. Skôr než bude celý dom v plameňoch.
Horí dom,
plameňom
a ja v ňom
ticho som.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
1ivanushka1
5. 2.febuára 2010 18:15
zaujímavé
2
skveelé...
..myslela som, ze v tom más tiez nejaké maličksoti..alebo to co tie tvoje spoluziacky.. a ja by som povedala ze to nie su tie HLAVNE veci na svete.. a radsie by som si vzala prázdnu skatulku v ktorej by bola práve tá láska, priatelstvo, spomienky, city.. a tak.. našla som sa v tebe..
..alebo moznoze by ma este napadlo dat si tam, malé srdiečko ktorým sme spojený, ja a on.. on má jedno a ja druhé..
..alebo fotku, s ním, s láskou.. či s nou, s najlepsou kamoškou.. ci s nimi, s rodičmi...
...alebo hlupe plyšové usmievavé srdce, ktoré som tiež raz dostala, od lásky..
..alebo proste k zivotu uplne nepodstatnu vec.. ale nahánala by spomienku, cit, lásku..
chválim.. 5*
..myslela som, ze v tom más tiez nejaké maličksoti..alebo to co tie tvoje spoluziacky.. a ja by som povedala ze to nie su tie HLAVNE veci na svete.. a radsie by som si vzala prázdnu skatulku v ktorej by bola práve tá láska, priatelstvo, spomienky, city.. a tak.. našla som sa v tebe..
..alebo moznoze by ma este napadlo dat si tam, malé srdiečko ktorým sme spojený, ja a on.. on má jedno a ja druhé..
..alebo fotku, s ním, s láskou.. či s nou, s najlepsou kamoškou.. ci s nimi, s rodičmi...
...alebo hlupe plyšové usmievavé srdce, ktoré som tiež raz dostala, od lásky..
..alebo proste k zivotu uplne nepodstatnu vec.. ale nahánala by spomienku, cit, lásku..
chválim.. 5*
3
blog dobrý, aj ja chápem výber nehmotných vecí.
Ja by som si čisto prakticky tam dal NTB (či harddisk) a potom doklady.
Ja by som si čisto prakticky tam dal NTB (či harddisk) a potom doklady.
Napíš svoj komentár