Cítila som konečne lásku....
(Začal sa krásny deň. Aspoň pre mňa. Vonku síce bolo pod mrakom a vyzeralo to na studené a sychravé ráno, ale mne už nič nemohlo pokaziť náladu. Do kuchyne som nabehla s úsmevom, a ani vôňa pripáleného jedla, o ktoré sa pokúšal môj brat mi nemohla pokaziť chuť tento deň prežiť naplno.
S Tomášom sme boli už mesiac. Mesiac plný hrdličkovania, cukrovania a kypiacej lásky všade okolo. Milovala som ho, napriek tomu, že dokázal byť niekedy taký protivný. Ale bol to on. Môj nový elán do života. Cítila som sa ako duracell zajačik s pocitom že dokážem zmeniť celý svet. Jednoducho krása.
Už som si nevedela predstaviť, že by sa mi toto mohlo zosypať, prečo aj? Veď sme boli šťastný a ľúbili sa.
Školu som predýchala a tešila sa na okamih, keď po mňa príde a pôjdeme sa prejisť. Neprišiel. Čudovala som sa, čo sa stalo, veď ON sľuby vždy spĺňal a ja som bola tá čo furt meškala. Zľakla som sa. Ale keď som vytočila jeho číslo a v telefóne sa ozval jeho mäkký hlas, kameň mi spadol zo srdca.
Chcela som znieť vyčítavo a nahnevane, ale nedalo sa. Najmä po slovách, že si nevšimol ako rýchlo prešiel čas: "Chystal som pre teba prekvapenie. Prepáč. Prídi ku mne." Nestihla som ani odpovedať a už som počula tututut. Položil.
Ako som kráčala k jeho bytu a vychutnávala si štrbavé lúče slnka, ktoré mi hrejivo svietili do tváre, nemohla som prestať rozmýšľať. "Čo mi tak mohol nachystať?"
Zrýchlila som do kroku, aby som sa to čo najskôr dozvedela.
Čakal ma pred činžiakom a môj úsmev ho vôbec neprekvapil. Hodila som sa mu okolo krku a on mi objatie opätoval. Bol, ale nejaký nesvoj. Nechcela som do toho rýpať a tak som sa ho len chytila za ruku a spolu sme vstúpili do vchodu. Ruka v ruke.
Výťah čakal privolaný a tak sme spoločne nastúpili. Stlačila som sedmičku a čakala až sa konečne pohneme.
Tomáš odrazu vytiahol šatku. Prekvapilo ma to a hneď som aj pohotovo reagovala: "Snáď nie si chorí. Bolí ťa hrdlo?"
Pozrel sa na mňa teplým pohľadom a už som počula jeho smiech. "Nie ty môj hlupáčik. Veď som ti povedal, že mám pre teba prekvapenie." Ja som samozrejme trošku zahanbene sklopila zrak a on mi pri tom previazal oči. Výťah zastal a Tomáš ma viedol z dverí do dverí.
Odrazu som sa odlepila od podlahy a cítila že som v jeho náruči. Jeho mäkké pery blúdili po krku a ja stále bez pevnej pôdy pod nohami, nevediac kde práve som, som len vnímala jeho zrýchlený dych.
Položil ma na postel a rozviazal mi oči. Takú romantiku som ešte nevidela. Sviečky letmo osvetľovali zatienenú izbu a príjemná voňa, ktorú som nevedela identifikovať sa mi drala do nosa. Vedľa mňa boli položené jahody. Nechápavo som pozrela na neho a keď zbadal tých tisíc otázok v mojich očiach len sa usmial a položil prst na pery. "Psst," zašepkal a tak som mlčala.
Opäť ma začal bozkávať a vyzliekať. Cítila som ako vo mne rastie túžba a začala som mu to opätovať. Gombík po gombíku handra po handre putovali vedľa na zem. "Nie" povedal a ja som nechápavo pozerala ako si spätne zapína opasok. Rozmýšľala som kde som urobila chybu a prehrávala si situáciu ako film. Nič. Moje oči ma asi prezradili a Tomáš sa len usmial, snažil sa to zamaskovať. Že si to chce vychutnať.
"Dobre" povedala som trošku skepticky a ľahla si ako poleno na posteľ. Čakala som čo urobí, ale trucovito som si povedala, že aj už neurobím nič. Asi si to nevšimol a vrátil sa tam kde pred tým. O nedlho som vedľa neho ležala nahá a ani si neuvedomovala, že má nohavice.
O chvíľu som na to zabudla. Možno práve pre jeho šikovné ruky.)
...Cítila som konečne orgazmus. Nevnímajúc okolie som sa len nevinne pritúlila k jeho hrudi. Ako spokojná mačička som si priadla svoje uvoľnenie. Nezaregistrovala som ani to, že nejako ochladol. Že mi neopätoval pritúlenie, nepobozkal. Jednoducho ešte som bola v extáze.
Vytrhlo ma z nej iba jeho "Ehm, zlatko... teda, ja.."
Zostražitela som, ešte sa mi totiž nestalo, že by sa pri mne zakoktal: "Áno láska? Čo sa stalo?"
Smutne na mňa pozrel a mne sa zlomil hlas: "Niečo vážne?"
Sadol si vedľa mňa a uprene sa mi zadíval do očí: "Asi som gay." vyhrklo z neho bez medzeri.
Moje oči prezrádzali moje pocity a môj hlas povedal len : "Čo? Vieš, že nemám rada takéto žarty! Nahnevane som sa zadívala do očí a vtedy som pochopila. Videla som, že neklame. Jeho smutný výraz hovor všetko, aj to čo nepovedal.
"Ja, chcem ti to vysvetliť" ozval sa ako zbitý pes, ale ja som už nevedela zadržať slzy. Po byte, zbierajúc kúsky oblečenia a zanechávajúc za sebou kvapkajúcu stopu sĺz s krikom a zároveň s toľkým zlomením som nevedela čo robiť. Počula som, ako sa snažil niečo povedať, ale cez hluk v mojej hlave som ho nepočula.
Teraz mi to všetko začalo do seba zapadať, ako puzzle. Kúsok po kúsku sa mi vysvetľovali veci, ktorým som pred tým nedávala význam.
Gay, to sa môže stať len mne. Ako to, že som si to nevšimla? A prečo mi to povedal, práve vo chvíli, keď mi dal všetko?
Zabil mi celý môj život. Nádej v lásku.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
acvd43xa7w
16. 11.novembra 2011 12:58
lepsie ked je gay ako keby si mal najst inu
Napíš svoj komentár