potom mi dal facku láskou
rozbil mi život úsmevom
vyhodil zúrivosť aj s hnevom
keď som mu otvorila dvere,
nevedela som o nevere...
Slzy mi zmáčali líca
nezmiernila to ani kytica.
Postel sa stala mojím druhým domovom
no netušila som, že som v tom.
Pocit nádeje a hnevu,
chyby za neveru.
Strach vzťahu bez dôvery
preto mlčali moje pery.
Už bolo neskoro,
čas nešiel vrátiť späť.
Konala som zbrko,
vrátila by som to hneď.
Život čo som mala dať,
zmizol ako sen.
Možno som mala zaváhať,
nikdy nezabudnem na ten deň.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár