Bol sobotný večer a Jason vedel, že niečo nie je v poriadku. Cítil to už dlhši, no nepripisoval tomu veľký význam. Prečo sa trápiť kvôli pochybnostiam, ktoré nemá podložené? Veril, že keby sa niečo dialo, Sandy by mu to povedala. Veril jej a veril tomu, čo mu hovorila. Veril, že nič sa nestalo tej noci, na ktorú nerád spomína. A tak to vždy zo seba striasol a život išiel ďalej.

No v posledné dva dni nebolo všetko v poriadku. Od toho večera prešiel týždeň. Prvý deň po tom večeri bol veľmi zvláštny a odvtedy celý týždeň prešiel akoby zahalený hmlou, ktorá všetko zastrela, no predsa bola priehľadná. Trápil sa, ale ubezpečoval sa, že je všetko v poriadku. Čo by sa mohlo stať po takom dlhom čase ako sú spolu?

Sandy a Jason boli spolu pár rokov. Vždy sa veľmi milovali, ale Jason vždy cítil, že z jeho strany je to vážnejšie, vždy si myslel, že ju má radšej ako ona jeho... Spočiatku to bolo inak. Sandy veľmi milovala Jasona, bol pre ňu všetkým. Potrebovala s ním byť, držať ho v náručí a bozkávať. Potrebovala s ním byť. Každú chvíľu a každú sekundu. No niečo sa stalo.

Trvalo to už dlhšie. Začiatkom tretieho semestra Jasonovej vysokej jej už nevadilo, že musí odchádzať na dlhšie preč. Dokonca už ani nežiarlila ako predtým. Jason si aj myslel, že to môže byť zlé znamenie, ale nahováral si, že sa s tým len naučila žiť. Prijala tento fakt a naučila sa s tým žiť. A tak sa klamal. Klamal sa tri mesiace.

Klamal sám seba, že nič sa nezmenilo, že všetko je rovnaké ako predtým. No pravda bola iná. Všetko sa menilo. Sandy sa menila. No naďalej sa tvárila, že je všetko ako predtým, že nič sa nemení. Jasonovi nič nepovedala. Po Vianociach a po Novom roku to prišlo. Už to ďalej nešlo. V niečom bol problém.

A tak v ten deň Jason čakal na večer. Až bude môcť byť so Sandy. Tešil sa, že s ňou bude. Chcel s ňou byť šťastný. No Sandy mala zvláštnu náladu. Večer prišla s tým, že sa chce porozprávať o ich vzťahu. Priznala sa, čo sa stalo, čo cíti, že to už nie je pre ňu.

Jasona to ranilo. Pre neho nebolo nič iné. Boli tu chvíľkové myšlienky, že niečo sa deje ale vždy to zahnal. Nevedel tomu uveriť. To čomu obetoval posledne roky svojho života ho koplo do zadku.... Keby len tam, rovno tam kde to bolí najviac! Cítil sa, ako keby mu nekto povedal, že jeho život je vymyslený. Že neexistuje. Alebo, že jeho matka nie je jeho matka... Bol zničený, zúfalý, zmrzačený na duchu...

Všetko čo robil, na čo myslel, všetko bolo s ňou aj keď len v duchu... Za ten čas spolu prešli veľa vecí. Boli spolu na veľa miestach, mali veľmi veľa krásnych spomienok... A teraz? Ostali fotky a spomienky.... Možno nádej, ktorá sa vytráca každým dňom, každou hodinou a ktoráho trápi stále viac a viac...

Čaká a dúfa... Verí v zázrak... Chce to späť a snaží sa... Verí, že to má zmysel... Pre neho áno... On MILUJE

 Vymyslený príbeh
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
andel  29. 1. 2009 22:38
ako vytrhnuté zo života. s reálnymi pocitmi dotyčnej osoby. dobre sa to číta...
Napíš svoj komentár