1. Každý človek je hľadajúci ( či už o tom vieme, alebo nie, všetci do jedného sme sa narodili, aby sme spoznali seba samého, akí sme naozaj, aký je svet okolo nás ) 2. Každý človek má v sebe protiklady (preto aj každý človek sa skladá z dvoch zložiek, nie iba z jednej. Nejedná sa pritom o rozpoltenie osobnosti, ale o normálny úkaz, ktorý je základom celého vesmíru, ktorý je v každom organizme, nielen v človeku) Prejavom činnosti protikladov je rast, zmena, túžba, bolesť, utrpenie. Svet protikladov spôsobuje vznik sveta príčiny a následku, teda vznik karmy, neustáleho sa zrodzovania a smrti, za účelom pochopenia zmyslu svojej existencie. 3. Každý človek má v sebe jednotu, len tomu neverí . Jednota je cieľom snaženia ľudí od dávnoveku, lebo ľudia vedeli, že v jednote nie sú choroby, bolesť, v jednote nie je utrpenie, nie je tam to, čo nazývame karmou, lebo tam nie je príčina a tým pádom ani následok vecí.. Následkom toho že je v nás svet ( stav ) jednoty, máme v sebe aj trvalú radosť, spokojnosť, šťastie. Prečo to aj neprežívame v reálnom živote? Nuž preto, lebo stav jednoty v sebe nevidíme. Nevidíme, že svet protikladov je v skutočnosti svetom jednoty. Vravíme že ako veci nazývame, tak sa aj správajú a vplývajú na nás. Takže ak svoj život vnímame ako život plný protikladov, prežívame neustály boj názorov vo svojich myšlienkach, sme chorí, nespokojní, možno aj neúspešní. Ak svoj život nazývame jednotou, prežívame pokoj, harmóniu, spokojnosť, radosť zo života.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár