Jedna fľaška, dve fľašky...

Zrovna si len tak sedím a užívam miernu tmu a bývalé krupobitie ktoré bolo iba pre pár minútkami pevnou súčasťou nášho milovaného čistého bratislavského ovzdušia. Mierne problémy s písaním mi sposobuje otupenie mojich zmyslov spôsobené jediným zlatom na svete ktoré poteší moju hypochonderskú dušičku. Ako všetci penazolovci vedia, existuje viac druhov zlata. Staré dobré žlté, ktoré sa karátuje až po 24ku, čo je vo všeobecnosti obľúbené číslo keďže aj naša Zem ubehne svoj dňový maratón vždy pod tento prívetivý limit. Biele zlato, ktoré je môjmu srdcu rozhodne bližšie najmä vďaka svojej podobnosti so striebrom, mačacie zlato ktoré považujem za peknú bižutériu, rúžové, kamenné, zlato v hrdle.

Ale to najvzácnejšie zlato, zlato pre ktoré sa mi oplatí užívať si a ničiť moje malé stifutomozgové bunky je ten skvelý studený mok pretekajúci z hrdla hnedo sfarbenej fľašky do môjho zdravého rúžového hrdla cez armádu chuťových pohárikov spôsobujúcich to slastné opojenie. Tá jedinečná chuť, za ktorú vďačím zdravej matičke Zemi, ktorá nám poskytla zázrak v podobe chmeľu a za čistú slovanskú vodu pretekajúcu našimi chuťovodárnymi horami. Chuť vďaka ktorej som si mohol v pokoji vychutnať pár kľudných chvíliek v tomto uponáhľanom svete plnom stresu, chuť ktorá mi tak radostne ztažuje písanie tejto Ódy na pivo. Nie, pivo sa musí písať Pivo, pretože pivo nie je pitie, nie je nápoj, nie je alkohol. Pivo je skrátka Pivo. Veď ktorý iný nápoj dokázal osloviť celý svet, ktorý nápoj prinútil ľudí napísať pivný otčenáš ktorý tak nádherne ladí na mojom hnedom litrovom Pivnom pohári, ktorý iný nápoj vykúzlil s pomocou človeka 10 Pivných prikázaní.

Pre ktorý iný nápoj sa usporadúva už niekoľko dekád festival akým je Oktoberfest? Kde je pivo lahodnejšie ako pohár čerstvých jahôd natrhaných bavorskými krásavicami priamo spod zasnežených ochrankýň južných Nemcov, majestátnych Álp? Kde dokonca aj kravy násilím namaľované na fialovo ocenia tú jedinečnú chuť?

Preveliká škoda len, že slovenské Pivo má moc similárnu chuť, keďže za všetkými pivovarmi stojí len jedna komercia. Ach, raz ma hádam moje choré slovenské srdce vytiahne do nášho krásneho kraja a povodí po malých pivovaroch, kde budem mať možnosť spoznať rozdiely tej jedinečnej chute. A možno zletím aj z Tatier, preletím nad podolia do cudzích krajov, prepijem sa ponad vysoké hory, ponad rovné polia zaviate tou božskou rastlinou, zeleným nektárom, chmeľom. Preletím cez Dunaj, Volgu, Rýn, Labe, Tisu, Seinu, cez tie šíre vody a ochutnám to o čom tu neustále básnim. Pretože jediná vec na svete dokáže vyčariť slová poézie na mojom jazyku, a tým je mok slovanských a germánskych bohov, ten najkrajší dar, čo nám tetuška Evolúcia mohla dať.

Veď Pivo, to je dobrý nápoj, obsahuje kladný náboj...

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu