Prečo som len také lenivé prasa? Ani doktorke sa mi už nechce ísť, máme novú, máme ju asi už roka a už si myslí že som hypochonder. Ale vážne, vždy som tam s nejakou geriatrickou poruchou ( predchádzajúca doktorka už gúľala očami keď som tam vysmiaty prišiel ). A teraz, pri tienistých akordoch songu od Iron Maiden ktorý nedokážem pomenovať inak ako stopa 16, ďalšia xy minútová pesnička od nich ktorá je z polky poskladaná zo sóla a z polky zo stále sa opakujúceho spevu. Aspoň mi to ukludnuje srdiečko. Nemienim prejsť na analýzu hudby, na to som ešte moc vystresovaný, tak sa len zdôverujem s tou červenou mrchou ktorá tak strašne túži vyskočiť z truhly ktorou jej je moja persónka.
Iron začína hrať od znova ( aby ste si nemysleli že tak pomaly píšem, ale pustil som si to skôr než som sa pustil do tohto veľdiela – inak taká vec, keď veľryba nie je vlastne ryba, tak veľdielo môže byť dielo? - A ešte k tomu prečo vôbec píšem? No, pôvodne som si chcel len upratať izbu, ísť do polusu pozrieť pár vecí, hlavne kúpiť nejaký chľast, ožrať sa, posmievať sa už školopovinným kamarátom a pichať bezbranné živočíchy – dreveným klacíkom, čím iným vy úchyláci – do očí. Ha som mrcha, ja viem. Ale trošku som zbehol od geniálnej témy ktorú som tu zaviedol (toto má tému?). Takže dôvod prečo sa púšťam do opusu je, že keď moje sexi hnedozelené oči len tak behali po ploche/skle/monitore a priamo pozorovali malý zázrak zvaný Birdz, ktorý práve teraz môj blbý slovník neuznal a podčiarkol ho červenou vlniacou sa čiarou, uvidel som 5 po sebe nasledujúcich básničiek. Celkovo koncentrácia básničiek vysoko prevažuje prózu praktikovanú na Birdze. A ako ma v ts nedávno jeden subjekt donútil priznať, akceptujem túto torbu, ale okrem pár velikánov na čele s Karlom Jaromírom Erbenom ( dobre, a s Edgarom Allanom Poeom ) sa nevyžívam v podobnej tvorbe. Vlastne len môj malíček na pravej nohe ktorý má IQ okolo 189 si dokáže aj zaplakať pri čítaní vašich skvostov ( bez irónie ). Čo ale môže byť problém pretože nemá očné kanáliky ( evolúcia mu ich skrátka z rozumných dôvodov nepridelila, pretože keďže býva skoro neustále v niečom obutý, z toho smradu čo dokážu vyprodukovať nohy niektorých ľudí by skrátka plakal stále. A potom by sa z neho stal EMO malíček ). Čiže v skratke, okrem môjho malíčka ani ja, ani môj kúl brejn, asi moje orgány na čele s tou červenou mrchou, čiže približne 99,7% z môjho tela sa príliš nevyžíva v poézii, najmä nie v tej ktorá je ako z červenej knižnice. Tým ale nechcem aby ste prestali, práve naopak, rozvíjajte svoje talenty a potom sa predávajte ako to len bude možné aby ste sa mali ako prasatá v žite. Ešte tu niečo chýba. Aha, koniec zátvorky ).
Iron som preladil na Nirvanu. Dobrá hudba na upratovanie, keď sa do nej vžijem tak narobím väčší bodrel než tu kedy bol. Môj orgán sa už upokojuje, a keď mu pustím Hansa Zimmera, tak začne bude kludnejší než buldog s guľkou v čele ( že surové prirovnanie?...že nevadí ). Môj opus superkúlus už pomaly končí, pretože som dosiahol ciel akurátneho blogu – jedna strana A4. Ak si to dokázal dočítať až sem, tak ti gratulujem. Už prežiješ aj mučenie cdčkom Paris Hilton.
Tak adios, ide sa upratovať
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
P.S.: Ktorého Hansa Zimmera si svojmu orgánu púšťal? ((ako keby to nebolo jedno, od neho sú asi všetky pesničky dobré )