V noci som sa zobudil na to erotické bzučanie pri uchu. Na ten slastný zvuk úderov vzduchu na vysoké obrátky komárích krídiel. Kruté zobudenie zo sna, kde som v tele zmutovaného Bambiho cupitkal po lese a kamarátil sa zo všetkými lesnými mrchami ( teda až neprišiel poľovník, ktorý mi náramne pripomenul Tomáša Abbafyho ( s toho som teda vážne nechápal ),vytiahol z vačku tank a začala sa zábava ), mi nedalo. Musel som vstať, zapnúť svetlo a popozerať sa po izbe kde sa tá malá (vzhľadom na bod č. 7 budem radšej používať pípadlo, takže – píp ) nachádza, ale kde nič ti nič. Kukal som dokonca aj pod posteľou, čo je vzhľadom na to že posteľ má prevýšenie necelý 1 mm docela obtiažne. Tak som len kývol hlavou ( to viem najlepšie odvtedy čo ma seklo v krku ) a išiel s nepríjemným pocitom prehry nad biológiou tohto sveta spať....ale o necelých pár neviem čoho, lebo som zaspal, ale asi minút som počul rovnaký zvuk pri uchu.
Blam Bum tresk tu máš ty (píp) plesk....ozývalo sa mojou izbou. Akciu ktorú som vtedy vykonával by som nenazval inak ako killing po tme. Len pár jedincov dokáže tak efektívne zabíjať po tme hmyz ako ja ( mám to z dovolenky spred 3. rokov, kde ich bolo viac ako kyslíku v ovzduší ). Po zapnutí svetla som nenašiel ale žiadnu mŕtvolku ( truhlu ktorú som predtým vyrobil zo zápalkovej škatuľky som teda zase nevyužil ). Tak som zas šiel do sveta fantázie môjho chorého mozgu a zobudil sa našťastie až ráno o 13:45
...toto sa ale stalo pred 2. dnami
Viete si teda predstaviť, že po minulé 2 noci museli ísť sny plné zvieratiek, motýľov, dobrých ľudí, krásnych kútov sveta, nádhernej školy ktorú tak milujem, odtrhnutých hláv a vyvrhnutých čriev bokom, a namiesto toho bol praktikovaný výcvik zabijaka po tme bez infračervených okuliarov a len s vankúšom v ruke. Ale komára stále nebolo vidno. Začínal som prepadať depresiám ( dostal som sa už k počúvaniu Tokio Hotel ).
Až dnes ráno mi došlo o čo tu ide. Som posadnutý..................... ............. ............. ............. ............. ............. ............. ............. ............. ............. ............. ............. ............. ............. ............. ............. ............. ............. ............. ............. ............. ............. ............. ............. ............. ............. ............. ............. ............. ............. ............. ............. ............. ............. ............. ............. ............. ............. ............. ............. ............. .............duchom komára.
Poviem vám, byť posadnutým nie je žiadna sranda. Ale ja som bol na tom lepšie, lebo hneď som vedel svoju diagnózu. Napísal som Teodore, žiadal som ju o pomoc alebo radu, ale čo mi naspať odpísala radšej neuvediem. Tak som ďalej hľadal na nete. Na stránke www.somparanoik?anosi.sk som sa len uistil v tom že ma naozaj posadol duch zvaný komárus komárus, a že mi už niet pomoci.....do dvoch dní zhyniem strašnou smrťou, pokiaľ teda nejsom slepý jak netopýr a neviem nájsť ani blbého komára v mojej izbe ( ale ráno som nemal žiadne štípance, takže ak ten komár neabstinuje tak potom neviem ). Vraveli že zo zrakom mi moc nepomôžu, ale keď si nainštalujem tarantulu do kúta izby, možno chytí toho komára...teda ak skôr nezožere mňa.
Takže mám 2 dni aby som chytil komára alebo komárusa komárusa. Inak je po mne. Ok, kašľať na blog, idem radšej do petšopu pozrieť či tam nemajú niečo viacoké chlpaté, 8nohé .
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
nech to mzem cele precitat