Za celu dobu nasho priatelstva som si bola ista ze sme priatelky na cely zivot ale v case kedy bola .. a teda este je skutocne stastna a buduje novy, pre nu idealny vztah, nici ten nas. Samozrejme problem je cas. Je to cas ktory si napriek mojmu usiliu nedokazala rozdelit medzi mna a jeho. Spociatku som ho vnimala pozitivne. Ked som bola s nimi tak bol v pohode a nezdalo sa mi ze by sa v nasom vztahu malo nieco menit, avsak prisli casy kedy som jej volala .. a volala .. a volala a viedlo to k tomu, ze som sa dozvedela o tom ze ju vlastne „otravujem“. Myslim si ze pokial mam priatelku, skutocne dobru priatelku tak to ze mi tak dva krat do tyzdna zavola a spyta sa ci nejdem von nie je otravovanie, ale uplne normalny zaujem sa dalej stretavat a pokracovat v priatelstve nie ? Nechapem kedy nastal ten zlom, ze k zivotu potrebuje len jedneho cloveka a ty ktory tu pre nu boli doteraz tak ty pre nu stracaju vyznam. Pre mna je zahada ako moze clovek jednoducho stratit zaujem o priatela. Keby k tomu je aspon dovod. Hadka, alebo jednoducho nieco naozaj vazne. V mojom pripade si myslim ze moja „priatelka“ k tomu nemala vazny dovod prestat sa so mnou kontaktovat. Jednoducho ma vymenila a jedine co mi z toho vychadza je to ze to nebola priatelka.
Teraz je tu vsak moja otazka na vas.. Dokaze sa clovek 6 rokov pretvarovat ? Su chvile kedy ma to skutocne zerie. Pri pozerani fotiek, alebo uz ked vidim zelenu bodku pri jej mene v chate na facebooku. Moje pocity su vsak ako na husenkovej drahe. Raz by som jej vykricala do xichtu co si myslim a inokedy mi to pride vsetko luto. Raz som to aj spravila. Povedala som jej co si myslim a naozaj dost dorazne. Jej reakcia ? Absolutne ziadna... Bola to nasa prva hadka a zaroven posledne slova. Odvtedy sa dozvedam veci ako ze „ jej je to jedno „ alebo som sa dokonca dopocula ze som „neinteligentna“ . Nerobi mi problem priznat, ze nie som v skole premiant, avsak postupom casu zistujem ze mam zrejme uplne ine zivotne kvality ktore jej chybaju. Napriklad nie som falosna a dokazem ludom povedat do tvare co si skutocne myslim !
Niekedy tak rozmyslam, ze ak by ju osvietilo a prisla za mnou, ci by som jej mala davat druhu sancu alebo sa zachovat rovnako ako ona ku mne......
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
george90
7. 1.januára 2010 10:59
skutočných priateľov človek zráta na jednej ruke a ešte mu nejaké prsty zostanú popáli sa raz každý
3
ale nono. ono to takto v zivote chodi. priatelia prichadzaju i odchadzaju a vdaka tomu sa toci tento uzasne nepredvidatelny kolobeh menom zivot
Napíš svoj komentár