Nie...zase tu bol!!! Je ako nočná mora! Porazí ma...Musím so sebou niečo spraviť!!! A hlavne si nájsť kamarátov(aspoň jednu normálnu kamarátku....)...chýbaju mi!!! Lucinka, Paula...ach moje naj kamošky!!! Možno budú na facebooku...Mrknem sa a možno im napíšem!!! Zatiaľ, ahoj.
Zapla som comp. Potom som už videla online obe moje kamarátky a otvorila som si profil Lucie v ktorom bolo do jednej baby:
Jéj! Lasíík moj..dnes bola paráda!! aj s Paulou BFF..
Vyrazilo mi to dych, teda trochu som dúfala že sme ešte naj kamošky. Ale čo iné som mala čakať? Teraz maju odomňa aspoň pokoj. Odhlásila som sa a namiesto toho som sa prihlásila na pokec, možno tam bude Linda.
Na moje šťastie tam bola a hneď mi aj prišla správa:
"Ahoj..no ako sa mas Maja? Som Peter...Lindin brat...neni tu tak som ti chcel napisať "
Čo? Čo? Čo? Fakt? Chaln mi píše? Moje nervy!
"Celkom sa dá... ...Teší ma Peter! Hej domyslela som si...zas taká blbá niesom (možno trošku no...)"
"Určite niesi blbá...a urcite si krasna! "
Začala som sa chychotať a šúľala som sa na posteli od smiechu.
Potom som sa ukľudnila a odpísala som:
"Ja?! Prve by si ma musel vidieť..."
"Ale ..každe dievca je svojim sposobom pekne...a ty duplom!! Joj ide segra..musim končiť... "
"Ďakujem, že si to myslíš... ...a ty nemáš vlastný nick aby si mi mohol písať?"
"Mám..ale nemam vlastny pocitac..."
"Neboj sa...chvíľu si popíšem s Lindou..a potom ju presvedčím..aby ťa pustila ahoj.."
"Super...tesim sa..ahoj.. "
Zase tá pusa! Nachvíľu som odišla od počítača, no i tak som ostala prihlásena. Chcela som si niečo zapísať do denníka:
Ten Lindin brat...písal mi že som krásna a podobne veci..!!! No chápeš tomu? Ani ma nevidel a už mi také vypisuje!!! Ale je zas celkom zlatý...som zvedavá, večer mi ma napísať zo svojho nicku!!! Neviem...asi sa trochu bojím a zároveň teším...No idem, lebo mi už bliká správa od Lindy!!! Ahoj.


S Lindou sme viedli zaujímavy rozhovor. A teraz už čakám kým mi napíše Peťo. No som zvedavá...nedočkavá...a do kelu!!! Už mi bliká správa....otvára sa, ale ten internet je pomalý!!! Na nervy čakanie...a už mám tú správu celkom otvorenú:
"Ahoj, tak to som teda ja! Peťo, prosím...mojej fotky sa nezľakni "
"Ale kdeže..je krásna " Naozaj bola. Blond dlhšie vlasy, modré oči. Rozkošná tvárička, posypaná miernymy pehami..ktoré mu ale ozaj pristali...
"Ďakujem...a teraz ty...pridaj si foto.. "
"Nie, vďaka! "
"Ale hej...chcem ťa vidieť...no veď určite si krásna.."
Na jeho veľké naliehania som sa šla odfotiť. Obliekla som si tričko(s miernym výstrihom aby som trochu zapôsobila...samozrejme nechcela som zo seba robiť hneď nejakú...no..) a vlasy som si upravila. Vyzerala som v celku..pekne! Tak teda som vzala mobil a cvakla som sa. Fotku mi ríchlo načítalo a bola som spokojná.
"No vidíš, že vieš byť pekná, keď sa ti chce!" Zamrmlala som si popod nos. Pridala som si fotku a netrpezlivo som čakala čo mi na ňu napíše Peťo. Keď vôbec niečo napíše. A zrazu mi prišla správa:
"Wáw...krásna fotka...si naozaj pekne dievca...nepodceňuj sa toľko.. "
"Heh..no ďakujem... " Ďalej sme si písali a až o 23:46 ma mama vyhnalaod počítača aby som si šla konečne ľahnúť, tak som ju poslúchla a Peťovi som napísala toto:
"Musím ísť...tak ahoj a dobrú noc.. "
"Aj tebe moja..dobrú..krásne sníčky.. " Písali mi ozaj, pekné správy. Bola som milo prekvapená.

Ďalší deň som už musela ísť do školy. Neochotne som kráčala na zastávku a čakala na autobus. Keď konečne prišiel nastúpila som a premýšľala som nad včerajškom. A vtom som ho videla! Zase sa mi chcelo utiecť a vygrcať sa pri najbližšom dome! Rudo. Kráčala ku mne, už, už si chcel sadnúť keď v tom som potiahla akého si mladíka aby si sadol. On sa namňa divne díval. Bol to ten lekár.
"Prepáč...prepáčte! Ja len.."
"To je v poriadku." Pousmial sa.
"Ale tam som mal sedieť ja! Je to moje dievča!" Zvrieskol Rudo. Zhrozene som sa dívala raz na mladého a príťažlivého lekára a na Ruda.
"Tak potom...ja si sadnem niekam ina..."
"Nie! V žiadnom prípade...on nie je môj priateľ ani frajer ani nič podobné..ani ho nepoznám, stále ma len obťažuje!" Prstom som ukazovala na Ruda.
"Fajn, tak tu teda môžem ostať?" Prikývla som a ďalej sme sa viezli do školy.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár