"Majka! Prečo sa mi vyhýbaš?! Ublížil som ti...veď spolu chodíme..."
"Nie, nechodíme, je koniec! Daj mi pokoj, neotravuj ma, nenavštevuj ma, nedoliezaj zamnou, nemám o teba ani najmenší záujem a ty nemáš u mňa ani tú najmenšiu šancu! A mimochodom, nikdy sme spolu nechodili." Viem, bola som k nemu drsná. Ale čo iné mi zostáva, keď je aký doliezavý!
Odkráčala som preč. Vošla som do svojej triedy a sadla si na svoje miesto. Sedela som sama. Bola som ako piate kolo voza. Kde som sa to len dostala! Otvorila som denník(môjho dobrého a verného priateľa) a písala som:
Som zase v škole. Rudovi som vynadala a naozaj som si to užívala. Dúfam že teraz prestane doliezať! Prvá je chémia. Super, skoro nič z novej látky som sa nenaučila. A nemám ani úlohy zo včera...som celkom v keli!
"Nolsonová! K tabuli...vypočítajte tento príklad a napíšte jeho vzorec!" vyzvala ma učiteľka chémie. Všetko by bolo v poriadku, teda nič nie je v poriadku! Vôbec tomu nechápem, ako to mám do kelu počítať?!
Stála som pred tabuľou a dlhú chvíľu som potichu rozmýšľala. Vtedy sa už učiteľka asi mierne nahnevala.
"Maja! Ako to, že tomu nechápeš! Preberali sme to minulý týždeň a všetci ste prikyvovali že to chápete! Vrátane teba...tak počítaj!" Roztriasli sa mi kolená a napísala som tam niečo, proste blbosť. Všetci sa rozchychotali a ja som sa cítila hrozne. Zase nič neviem, ako obvykle.
"Sadni si! Po zajtra z toho ideš odpovedať! Takže sa to láskavo nauč! Buď rada, že som k tebe taká milá a neoznámkovala som ti to!" Len som sa slabo pousmiala a posadila som sa do lavice. Všetci namňa civeli s hnusným výrazom. Mala som dosť. Nechcem túto školu! Nechcem!
Kráčala som domov. Pri našej bránke ma už privítal Ňufo vrelým štekaním. Pohladkala som ho.
"Aspoň ty máš dobrú náladu!" Povedala som mu. On sa namňa smutne pozrel a oblizol mi ruku. Ešte raz som ho poškrabkala. Vonku bolo dosť chladno. Tak som ho teda zavrela do búdy aby sa trochu zohrial a dala som mu teplé jedlo(zvyšky).
Doma som sa učila a učila. Bláznovstvo! Chcela som ísť na pokec, možno tam bude Peťo. Ale mama mi nakázala sa učiť, lebo potom sedím až do noci pri počítači a v škole nič neviem. Tak som jej o dnešnej hodine chémii radšej nič nehovorila a bez slov som sa šla učiť.
"Matiku mám...slovinu tiež...á ešte nemčina a hotovo!" Zamrmlala som si popod nos. Spravila som si úlohu a naučila sa zopár nových slovíčok.
"Majka! Poď sa navečerať!" Zišla som teda do kuchyne a na moje prekvapenie tam sedel môj starší brat. Mal už 18. Mali sme veľmi dobrí súrodenecký vzťah i keď sme sa často škriepili. No teraz bol na 3 týždňovom lyžiarskom zájazde s triedou.
"Ahoj!" Zvolala som nadšene a potom sme sa objali.
"Ahoj Maja...no čo ako vám tu bolo bezomňa? Určite ste celé dni nariekali!" Zažartoval. Len som sa zachychotala a pustila som sa do večere.
"Tak čo Robo!" Povedal otec a hneď nato pokračoval:"Našiel si si nejakú babu? Hm?" Môj brat, Robo sa začervenal.
"No, po pravde....hej, bola tam jedna kočka..ale bola milá, inteligentná, múdra...a je sňou kopu zábavy! Povedala že aj ja sa jej zdám ako super chalan...no nebýva ďaleko. Dohodli sme sa že sa niekedy stretneme!" Môj brat už mal dosť dievčať. Nikdy to však neboli vážne vzťahy. Povedal že sa zato hambí ale teraz keď je už dospelý bude si hľadat vážnejšie známosti. Všetci sme sa schuti navečerali. Silvia celý čas ujúkala že Robo má frajerku a my sme sa nad tým len pousmiali. Potom som si šla dať sprchu a konečne som sa dostala na pokec.
"Ahoj Linda, pozdrav brata.. " Napísala som jej.
"Ahoj..samozrejme...všimla som si že ste si včera do neskorého večera písali! Nejak to medzi vami iskrí... "
"No priznávam, tvoj brat je pekný...ale ja sa mu určite nepáčim..a okrem toho...ani sa nepoznáme osobne!"
"Ale to sa dá zmeniť..." Písali sme všeličo a zistila som že Linda nebýva ďaleko odomňa. Že cesta ku nej autobusom trvá asi pol hodiny. Dohodli sme sa že sa niekedy stretneme. Ale potom som ju poprosila aby pustila brata. No as 20 minút po jej odchode sa neprihlásil. Zapla som si teda jeho profil a mal tam naozaj zaujímavy komentár:
Peťko Takže si skvelíí chlapec...užasne sa stebou píše... Lubíííím ťa
So zatajeným dychom som si komentár prečítala asi 5 krát. Slzy som mala na krajíčku. Žiarlila som. Normálne som žiarlila...žeby som sa zaľúbila?
Potom mi prišla správa od neho:
"Ahoj Som taky rad ze si tu..."
"Caw! Nezda sa mi!"
"Co? Co sa talo??...spravil som nieco zle? .."
"Stavím sa ze tuto spravu pises dalsim 5 babám...."
"Nie! Nie! Preco?! Co sa deje?..."
"Krásny komentár maš!"
"Ale,ale...ja o ničom neviem...počkaj myslíš od tej baby? niecko take ze som super chlapec a ze ma lubi?"
"Hej...čiže si ho čital!!! Ale nevadi mi to...len to že ma tu chvališ aka som pekna a coja viem co...a nakoniec zistim ze to pises kazdej druhej..."
"To nie je pravda.. ...To ona ma stale otravuje...a ja to myslim vazne ze si pekna..."
Nestihla som odpísať lebo sa odhlásil. Tak som ani neodpísala lebo ma nič rozumné nenapadlo. Bolo 18:04 a ležala som na posteli. Skoro som zaspávala keď sa v tom Ňufko šialene rozštekal a tak som pozrela z okna no nič som nevidela. Šla som sa teda pozrieť von.
"Ňufko, čo sa deje?" Opýtala som sa.
On len zaštekal a zrazu som počula hlas. Chlapčenský.
"Maja..si to ty?"
"Áno...kto si?"
"Som Peťo..z pokecu..."
"Čo?! Ako si sa tu dostal?" Pristúpila som bližšie k nemu. Videla som jeho črty tváre. Bol naozaj krásny. Ešte krajší ako na fotke. Ale čo ja! Vizerám ako..ako nejaká obluda!
"Linda mala tvoju adresu na papieriku pri počítači...všetko som si zistil...a som tu...vadí? Tá hádka ma dosť vzala, kedže som sa do teba...asi som sa do teba buchol...."
Tak toto mi ozaj vyrazilo dych. Zapotácala som sa a on ma pridržal. Neverila som vlastným očiam ani ušiam.
"Ale ja...ja...veď sa namňa pozri...poznáme sa ledva dva dni a ty už tu stojíš a rozprávaš mi že si sa domňa buchol!"
"Ja len..chýbala si mi..mal som potrebu za tebou prísť..." A zrazu sa to stalo. Pobozkal ma. Normálne priložil svoje pery na moje a bozkával ma. Tak teda som mu bozky začala vracať. Bolo to krásne. Ako vo sne.
Po chvíli sme sa odtiahli a na tvárach sa nam objavil úsmev.
"Asi som šibnutá! Bozkávam sa tu s cudzím a s najkrajším chlapcom na zemi!" Objal ma.
"Neublížim ti, neboj sa. Maja...chceš somnou chodiť?"
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
bondulka
19. 11.novembra 2011 15:51
toto chodenie bolo rýchle
Napíš svoj komentár