"Čo to zase robíš?"
"Nič...len si triedim hanrdy."
"Od kedy sa vraciaš k puberťáckym časom?!" Zagánila mama.
"Od zajtra!" Vrátila som jej hlúpu poznámku. Nikdy som sa sňou tak nehádala.
"Spamätaj sa Sofia! Do kelu! Naozaj ti prepína, ja som sa k svojej mame nikdy takto nesprávala!!! Nemáš žiadnu úctu k rodičom!!!"
"Že nemám?! Blbosť!!! Stále som tu bola pre teba...a ty mi nechceš dovoliť byť s osobou ktorú z celého srdca milujem!!!"
"MILUJEŠ?! Nie, len sa ti páči...vôbec nevieš čo chceš...si mladá a hlúpa! Riadne!!! A kam si chcela ísť?!" Mamama pootvorila ústa a myslela som že praskne od nervov.
"S Kiarou von." Povedala som potichu.
"Fajn."
Ďalšia hádka a nervy na krajíčku...
Sedela som a čítala knihu keď vtom mi zapípala SMS-ka:
Ahoj láska, budem bývať tam kde predtým. Príď zajtra moja. Milujem ťa. Frederik.
Vošla som do kuchyne a vzala som si džús. Potom som zabuchla dvere na izbe a hľadala som mobil, no nikde ho nebolo.
"Do kelu! Nechala som ho v kuchyni!" Veľkou rýchlosťou som sa vyrútila z izby no vtedy už môj mobil držala mama a zvedavo si čítala SMS-ku.
"Nikam nepôjdeš! A žiadne námietky!" Hodila mi mobil do rúk a ďalej umývala riad.
Nemohla som zastaviť prúdy sĺz. Hneď ako mi v noci prišla SMS-ka že Frederik je už doma som sa rozhodla ísť za ním. No aj tak ma zastavila osoba ktorej som sa najviac obávala...
"Kam ideš?!" Zvýšila hlas mama.
"Nikam, chcel asom ísť na záchod."
"V rifliach s kabelkou v ruke???"
"Dobre, idem teda za Frederikom! Nesnaž sa ma zastaviť!"
"Nejdeš!"
"Idem! Mama! Spamätaj sa! Ja ho milujem, vieš ako mi ubližuješ?! Idem či sa ti to páči alebo nie! Maj sa!" Zabuchla som dvere a kráčala som po chodníku. A potom som konečne stála pred jeho dverami a stláčala zvonček. Začula som kroky a potom sa pomaly otvorili dvere. Stál tam v karovanom župane a pretieral si oči. Bez čakania som sa mu vrhla do náručia a on ma vrelo pobozkal.
"Sofi! Čo tu robíš?" Opýtal sa vystrašene.
"Pohádala som sa s mamou...chýbal si mi láska..."
"Poď dnu." Večer sme strávili krásne. Venovali sme si mnoho bozkov ktoré nam obidvom naozaj veľmi chýbali. Tešili sme sa že sme spolu.
Prešlo niekoľko týždňov. Nič zaujímave sa v mojom živote nedeje. S mamou som sa udobrila a ona pochopila že bez Frederika nedokážem žiť. Teraz bývam u Frederika aj s Dastym, ale niekedy idem na noc aj k mame..do starého domova. Chodíme aj na Slovensko kde sa spoločne staráme o Šimona. Už sme rozmýšľali aj o spoločnom živote. Teraz sa veziem s Frederikom na aute k mame. Je tam menšia oslava a chystám sa im niečo oznámiť.
Vystúpili sme s auta a vošli sme dnu. Panovala tam príjemná atmosféra a rozvoňiavali koláčiky. Keď sme sa všetci rozrozprávali a užívali si pohodu pekného a príjemného večera spustila som:
"Takže...mala by som vám povedať jednu vec." Všetci sa so záujmom započúvali no nebrali to ako nič vážne.
"No? Deje sa niečo?" Opýtala sa mama.
"Nič zlé...teda...ja som..som tehotná!" Vypustila som to zo seba veľmi rýchlo. Všetci sa udivene dívali, výskali a tlieskali. Mame sa v očiach zablyskli slzy a tak som ju objala a vysvetlila jej že sa má tešiť.
"Takže bude svadba?" Opýtala sa nadšene teta Viktória. Asi rozmýšľala ktoré šaty si oblečie, keď nejaka teda bude. V tom spravil Frederik niečo naozaj nečakané. Kľakol si predomna. Niečo vybral z vrecka a vyslovil 3 zázračné slová:
"Vezmeš si ma?" Pousmial sa a mne sa do očí natisli slzy.
"Áno!" Nasadil mi prstienok a pobozkali sme sa. Všetci sme tešili a spoločne oslavovali. Neskoro večer keď sme už len lenivo dojedali zvyšky jedla a dívali sa na televíziu sa ku mne Frederik nahol a pobozkal ma.
"Milujem ťa." Pošepkal.
"Aj ja teba." Odvetila som a silno sme sa objali. Bola som najšťastnejší človek. A ešte ním som, lebo som sním!
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
bondulka
18. 11.novembra 2011 17:19
happy end
Napíš svoj komentár