Slnko svietilo, mal som okuliare spriesvitným matným rámom, strapaté vlasy a mierne suchoty poukazujúce na moje občas chýbajúce zábrany, no bolo mi fajn.
"Poď dnu." zakričala z vnútra cez pootvorené, presklené dvere, pritlačila sa o sklenú tabuľu a spravila rybičku.
Fajn, zachichotal som sa, no, dospelo sa môžem správať inokedy, no i tak som si neodpustil "Veľmi dospelé. Ah.", môj úsmev zaisťujúci, že akákoľvek snaha vážneho vyznenia výčitky šla von oknom.
Čupol som si k mobilu napojenému na repráky, ktoré sme v noci vyložili na zábradlie a pustil playlist pomenovaný pohoda.
Otvoril som dvere hudbe a ľahol si vedľa nej na koberec.
"Keby ťa teraz videli rodičia..." vysmievala sa mi. Ona sa mi vysmievala.
"Tebe by hrozil exorcizmus" vyplazil som jazyk.
"Smeješ sa... ale znie to ako niečo čo by moji rodičia vedeli zorganizovať." Vytiahla si z vrecka balík marlboriek a vopchala si jednu do úst.
"Ty fajčíš ?" tak predsa som sa dnes zmohol na skutočnú výčitku.
"Nie, nevidíš, že ju nemám zapálenú ? Ide o metaforu."
"Ty si čítala Greena ? Ty?" potešilo ma to, je to tínedžerská literatúra ale nedalo sa mu to neodpustiť. "Čo na to vravíš?"
"Postavy boli dramatické a autor krutý. Myslím, že mi prirástol k srdcu. "
"Pochváliť sa mi tým, že si konečne chytila do rúk knihu sa dalo aj s lacnejšou značkou cigariet. Vieš ?. Metafory si nepotrpia na značku." Siahol som jej do vrecka, vytiahol si marlborku a dal si ju do úst.
"Nabudúce ťa naučím čítať fantasy."
"Geeka zo mňa nespravíš." Vyplazila na mňa jazyk, bože ako ma to iritovalo, no zároveň to vyznelo roztomilo.
"Už si nerd, geek je tiež nerd... len viac kúl nerd!"
"Fíha, to už hej, tak to pardón, to sa potom budem tváriť, že sa skoro teším." Usmiala sa.
"Ja sa teším."
Sadla si, pozrela sa na mňa a vedela čo tým myslím.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár