Čo som ale zistil bolo, že ono to šťastie, potvora jedna, je veľmi skutočné a neodmysliteľné.
Pokým je malé tak sa stále dá jeho neveľkosť ignorovať, lebo i malé šťastie šťastím je, dá sa vykŕmiť a vypestovať, pobehuje si vo vás, šťastne vrtí chvostom a ťahá vás vpred a keď nevládze tak sa naň vždy môžete proste zvaliť a jeho kožuch vás, ak aspoň nezahreje, tak aspoň ochráni pocitom bezpečia pred umrznutím.
Čo ale problémom je jeho absencia. Tá z neho spraví desivú a tmavú kreatúru, ktorej šupiny sú nádherné a lesklé a nesú prísľub, že ak sa s ním chvíľu zveziete, zamakáte, tak vás odmení.
Veď aby si niečo dosiahol tak musíš predsa makať! A ak mu je niečo jedno, tak je to práve to, že to čo dosiahnete a prečo makáte vlastne ani nechcete.
"Šťastie je preceňované!" som si vravel, ale to je taký bullshit.
Šťastie je všetko, šťastie možno nie je vzduch, ktorý človek dýcha no rozhodne to je vôňa pizze a kvetín. Je to presne to čo nastane po dobre vykonanej práci, ktorá vám skutočne niečo priniesla, a ktorou ste spravili neičo čo teší vás, nie niečo čo vás tešiť malo a čo vám iný vraveli, že vás tešiť bude.
Je to možné?
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár