Je hrozné byť opustená ako zavretá vo väzbe, nechcem byť zaživa upálená v hrôzostrašnej temnote. Mám pocit, že ma nikto nemá rád a aj ten, čo mal, už odišiel. Nenájde sa jediný kamarát, ktorý by môjmu nešťastiu predišiel. Asi neviem žiť na tomto svete, je pre mňa príliš jednoduchý, púšť rozkvitnutá v kvete, je pre mňa pútnik nekonečný. Bojím sa niečoho silného, čo prevláda v mojej duši. Bojím sa sveta pekného, ale už radšej mlčím. Mlčím, pretože keby som hovorila, nikto by mi nerozumel. Puto by som prerušila a nikto by viac neporozumel... Blog 0 0 0 0 0 Komentuj