To ticho, ktoré vládne ich nenapĺňa pocitom šťastia. Práve naopak. To ticho pomaly rozožiera ich duše. Túžia niečo povedať ale vedia, že slová sú zbytočné. Že tie nikdy nevyjadria to, čo by v tomto momentne chceli povedať.
Ona po dlhej chvíli odtrhne svoj pohľad od zeme a hľadí na neho dlhým skúmavým pohľadom.
Hľadí na jeho veľké nervózne ruky, ktoré sa hrajú s prsteňmi, aby si aspoň na chvíľu uľavili od toľkej nervozity.
Na tie ruky, ktoré jej vždy nežne utreli slzy a pohľadili jej tvár, keď to potrebovala.
Na tie ruky, ktorými sa jej dotýka pri každej vhodnej situácii. Tie, ktoré často krát musí pevne ovládať, aby neskĺzli tam, kde nemajú.
Už dávno si všimla, že to nie sú ruky mestského rozmaznaného chlapca. sú to ruky tvrdého chlapa, ktoré zvládnu akúkoľvek namáhavú prácu a zároveň tie najnežnejšie ruky, keď sa dotýkajú jej tela.
Uvedomuje si ako veľmi tie ruky miluje. Ako túži po ich dotykoch na každom kúsku svojho tela...
Hľadí na jeho veľké mužné telo.
spomína si na mnohé reakcie ľudí, keď ich prvý krát videli spolu. Mnohí boli v šoku, keď videli, že ona je len polovica z neho. Polovica, ktorá by veľmi chýbala.
Hľadí na jeho telo, ktoré ju vezme do náručia a vtedy si je istá, že on ju ochráni pred všetkým zlom tohto sveta.
Hľadí na to množstvo jaziev, ktoré ho robia drsným a bezbranným zároveň. Pri pohľade na jeho jazvy sa ich túži dotknúť a pocítiť tú bolesť, ktorá ich spôsobila.
Túži sa dotknúť jeho hrude, aby počula biť jeho srdce...
Hľadí na jeho utrápenú tvár.
Na tvár, ktorá sa mračí na slnko a zlých ľudí a nádherne sa usmieva pri pohľade na ňu. Na tvár, na ktoréj sa odrážajú všetky starosti, ktoré ho trápia.
Na tú tvár, ktorej sa rada dotýka, keď je čerstvo oholená ale aj keď ju jemne škrabká.
Hľadí na tú jazvu, ktorá jej vždy pripomenie tú magickú osobu, ktorou pre ňu je...
Zrazu on zdvihne pohľad a až teraz si uvedomí, že ho ona pozoruje. Mierne znervóznie a pozrie sa jej do očí.
Jej skúmavý pohľad sa zaryje do jeho zelených očí a snaží sa vyčítať to, čo sa v nich skrýva.
Číta v nich oddanosť urobiť všetko, len aby bola s ním a zároveň hnev na neho samého za to, že ju tak veľmi ničí.
Zúfalstvo, že sa kvôli nemu tak veľmi trápi a on nevie čo urobiť. Vidí toľkú lásku, ktorou by zmenil aj celý svet, len aby ona bola šťastná.
Vidí ako veľmi chce bojovať, vidí ako veľmi ju miluje...
A čím ona hlbšie do tých očí hľadí, tým viac sa všetky jej pochybnosti a trápenia strácajú.
Vtedy sa na ich tvárach po prvý krát zjavý spokojný úsmev, pretože obaja zbadajú ten dôvod, prečo sa oplatí bojovať ďalej...
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
rainorchid
12. 6.júna 2010 11:29
je to prekrásne...
Napíš svoj komentár