Pozrela do jeho zelených očí a pomaly začala:
" Milujem ťa, zlatko. Neviem kedy, kde a ako sa to stalo. Neviem a vôbec nechápem, ako sa to mohlo tak rýchlo stať ale stalo sa.
Milujem ťa za všetko, čo robíš. Za to, aký úžasný si.
Milujem tvoj úprimný pohľad do očí, z ktorého cítim, ako moc ma ľúbiš.
Milujem tvoj úsmev. Chcem aby si sa stále usmieval a budem pre to robiť všetko.
Milujem tvoje veľké ruky, v ktorých sa tie moje úplne strácajú.
Milujem, keď sa ma nimi dotýkaš. V tom momente celým mojim telom prebehnú zimomriavky.
Milujem tvoje bozky, v ktorých cítim toľko lásky, oddanosti a veľa krát množstvo nespútanej vášne.
Milujem tvoje objatie, vtedy cítim, že ty ma ochrániš pred všetkým zlom tohto sveta.
Milujem tvoje dvojzmyselné reči, ktorými ma dostaneš do stavu, keď sa červenám viac ako tvoja košeľa.
Milujem ten tvoj nevinný pohľad a úsmev, keď sa tváriš, že ty nič. Ty si predsa nič neurobil.
Milujem, keď sme spolu a ticho vypovedá viac ako milióny slov.
Milujem, keď si ma k sebe tak silno pritisneš a ja len čakám čo sa bude ďalej diať.
Milujem, keď ťa dostanem do stavu úplnej nepríčetnosti.
Milujem tvoju obrovskú mužnú hruď, na ktorú si veľmi rada pokladám moju hlavu a počúvam tvoje bijúce srdce.
Milujem, ako krásne o mne rozprávaš všetkým okolo teba.
Milujem ako sa ku mne správaš, keď sme medzi ľuďmi ale milujem aj ako sa ku mne správaš, keď sme spolu len my dvaja...
Ďakujem ti, zlatko, za to čo cítim. Za to, že ťa mám. Za to, že ma držíš, miluješ...ďakujem."
Náhle sklopila tvár. Pochopila, že mu toto všetko povedať nedokáže. Že tak veľmi by chcela, ale jazyk, ktorý inokedy rozpráva až až, v tejto chvíli úplne zdrevenel.
Vtedy on, po prvý krát, pohladil jej smutnú tvár, podvihol ju a keď sa pozrela opäť do jeho tváre, zbadala, že sa spokojne usmieva a že jeho oči vôbec netaja, že všetko pochopil, že všetko to, čo si myslela ale nepovedala on vyčítal z jej očí...
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
siss
22. 5.mája 2010 17:59
wau... pohľady robia veľa!
Napíš svoj komentár