Tak som sa dostala z toho domu, spoza kamenných múrov, od obrovského psa a vezieme sa v aute. Ako sa len hanbím, ťak hľadám neutrálne témy. Roberta, nejaký chlapec( ktorého mi deň predtým predstavili). Hrá skvelá hudba a spevákov hlas ma núti zatvárať oči. Sinistra, Destra, Destra a potom stále rovno. Prišli sme do Irish pubu, jediný bar, v ktorom sa dá fajčiť. Uľavilo sa mi. Dala som si pivo a veľa fajčila. Bolo fajn a potom ma odviezli domov.
Deň horúčková návšteva
Mala som horúčku a v školskej lavici sa triasla, tak ma Tonia vzala k sebe domov. Spravila mi polievku a pchala ju do mňa, že veď som príliš chudá. Potom som zaspala v posteli jej syna a ked som sa zobudila, pred očami Roberta, Giancarlo( chlapec, ktorého mi predstavili), Francesco a Antonietta a Federica a ..všetci ma proste prišli pozrieť, lebo mi je zle a odvezú ma domov. Nazvala som to väzením, lebo tým môj domov vtedy bol.
Deň pláž v zime
Videla si už more v zime? píše Giancarlo a ja som všetko zrušila( vie to), aby som mohla ísť s ním...Totiž, čo ak by som zomrela na druhý deň bez toho, aby som nevidela more v zime?
Tak sa vezieme v aute, on má asi tak môj orientačný zmysel a nakoniec prídeme. Polignano. Zvláštna, tichá a od sveta vzdialená časť pláže . Rozprávame a ja mám chuť ho pobozkať. Nútia ma okolnosti, núti ma svet, do ktorého som sa dostala, to, čo sa vo mne chcie, jeho oči, jeho tvár, keď sa stane či poviem niečo, čo mu príde milé. Keď bol malé dieťa a keď ma mal chuť strážiť.
Potom sme šli späť a ja som mu rozprávala všetko. Chcela som. Mala som pocit, že on má vedieť všetko. Všetko, čoho sa bojím a pred čím sa skrývam, čo ma teší a prečo pozerám na oblohu. Čakal, ked som si zaväzovala šnúrky, prešli sme dvakrát mesto, aby sme našli bar, kde majú zmrzlinu a potom ma odviezol domov.
V ten deň sme spolu boli asi 10 hodín a ono to prvý raz v živote prešlo rýchlo.
Rodilo sa vo mne niečo, čo som vtedy nepomenovala. Bolo s ním krásne,no bol pre mňa príliš dobrý a bolo príliš nereálne, aby sa niekto zaľúbil do mňa. Giancarlo je perfektný.
Deň žltý papierik
V cigaretách , ktoré som Roberte dala kúpiť, našla som si taliansku sim kartu a odkaz " Neďakuj mi, je to iba ospravedlnenie, ako mať tvoje číslo.
Deň Alberobello
Sedeli sme na lavičke a on zo mňa ťahal moje sny a potom ma skrýval pred mačkami a uličky boli úzke a noc bola jemná a jeho slová hodvábne a jeho vôňa bola lásková. Pre mňa. Stál a mňa premkol pocit, že ma chce pobozkať, Bála som sa ako prvýkrát v živote. A keď som odchádzala domov, pozrel na mňa najúprimnejšími očami a povedal, že sa uvidíme zajtra( ako vždy- v škole).
Písali sme si správy a keď som mu povedala, že jeho mobil ma miluje, lebo mi posiela prázdne správy, odpovedal, že mobil by moje bozky nevedel oceniť.
Deň dve minúty na cigaretu
Jasné, že ich mám a tak prišiel , stáli sme pred domom a fajčili. Pozerala som mu na tvár a on sa odvracal, či hovoril, nech to nerobím. Vedel, že z nej veľa čítam. Tak som sa otočila chrbtom a potom ma pobozkal. Bol to najježnejší, najčistejší a najkrajší okamih, aký som kedy v živote zažila. Bol prirodzený a vysnívaný, bol jemný. A potom sme ostali stáť,m lebo som mu ruky zaryla do kabáta a nechcela sa pohnúť, lebo som plakala., V tej chvíli nebol na svete nikto šťastnejší než ja a ja som nikdy takšťastná nebola. Z obrovskej túžby a záujmu vzniklo to, čo si ľudia predstavujú a to, o čom snívajú.
Chceš byť moje dievča? (ako v teenagerských seriáloch)
Na odpoveď nečakáš, však?
Tak, ak si moje dievča, túto sukňu si nedávja nikdy do školy. A začal sa smiať.
Ver, že si ju ešte vyššie posuniem
Písali sme si obrovské množstvo správ. Každé ráno ma čakal na benzínke, kde sme si zapálili a potom ma odprevádzal k tirede, kde som sa mu schovávala v náručí. Cítila som sa najbezpečnejšie zaborená v jeho svetri. Sivom či modrom , hnedom, dvojfarebnom, pod ktorým vždy nosil košeľu.(Jednu mal rovnakú ako ja).
Dni šťastia
Stretávali sme sa takmer každý deň. Vždy s istým rituálom , ktorý znamenal lásku spolu s ním. Dotýkal sama nežne a triasol sa pri tom. A celé ja bolo pri ňom prirodzené. Zmizol všetok strach z blízkosti človeka, ked mal nos pri mojom, vedela som dýchať!
Vedela som dýchať, keď bol blízko a nie, keď daleko. Schovával sa mi v dlaniach a tie svoje najradšej detsky skladal medzi moje kolienka. Alebo sme len tak sedeli a pozerali si obrázky v mojom telefóne a ja som milovala aj to, akým spôsobom naň pozeral. Alebo sme ležali a nič a obaja boli šťastnejší , než sme byť mohli.
Deň slza
Ležala som mu na kolenách a rozprávala o tom, ako ma kedysi veľmi bolel svet , že som bola ešte tenšia ako teraz, tenšia než pavučina, takmerpriesvitná a slabá, chorá a vzdialená svetu. O tom, ako sa plače v tmavej izbe, ako vyzerajú zelené potkany v mojej izbe, či lasery, ktoré musela mama prekračovať a keď mi padla jeho prvá slza na moje pravé líčko, vtedy sa mohol skončiť svet.
V jeho správach bolo obsiahnuté celé šťastie sveta, celá láska sveta:
Chcem sa dotknúť tvojho strachu, chcem vidieť, ako plačeš, chcem byť pri ozajstnej, malej a zraniteľnej Táni.
Chcem sa s tebou opäť schovať pred svetom.
Milujem tvoje teplo,
Ako to robíš, že mi chýbaš, ked sa zobudím..mne predsa nikto nechýba
Budem tvojím princom, i ked nie som dokonalý, Dám ti všetko, dám ti svet na dlani a vždy ťa pred ľudmi schovám
Budem miovať stovky žien, ja viem, ale ty si privýnimočná na zabudnutie.
Zomrieť po tvojom boku je nebeský spôsob umierania.
Deň slza 2.
Raz ti ublížim a bojím sa toho. Si tá, ktorej nikdy v žiote nechcem ublížiť. Nemal som ti prísť do života, lebo ja ti raz z neho bezdôvodne odídem. A plakal.
Vzala som to za svoje, lebo to mojím bolo. V nás oboch to bola. Strach, chvenie, rozhoidnutia a zvraty, utekali sme od ľudí. Vedela som to.
Deň slza 3., 4. 5., 6., ..
Nevideli sme sa týždeň a on bol vzdialený. A ked sme sa videli, nechcel ma schovávať pred svetom. Odchádzal pomaly, no rýchlo.
Zmenil sa, ako s aja vždy chvíľkovo mením, odišli mu svety a prišli iné, ptoom sa vrátili.
- Vieš, ja už necítim to isté
Deň dovidenia
Odchádzala som a možno už navždy. Nikto envie, či sa ešte niekedy vrátim do Castellana Grotte. prišiel na cigaretu a rozprávali sme sa dve hodiny. Viem, že niečo cíti. Možno to niečo zvláštne. Také, čo nikdy nechápali. Nikdy nám neorzumeli.
Objal ma , ja som mu zaryla nechty do kabáta a všetko bolo ako prvý raz. Iba odišiel so zárukou, že zajtra sa už neuvidíme.
Teraz neviem, ako sa cíti , iba ako si vždy rukou prejde vlasmi, viem, ako sa smeje a ako rozprávka, v nose, v srdci mám jeho vôňu. Stretla ma láska , volá sa Giancarlo a miluje The Smiths.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár