Vždy vstanem o 4 ráno a tak si pozerám tvoje fotky čítam, čo od teba mám a potom privriem oči si so mnou. Ľudia kráčajú ulicou a málo sa ľúbia na to, aby ma snáď rozplakali. Iba keď opäť mi hovoríš dobré ráno. V moje hlave znieš stále rovnako. Žiadne zbytočné hnevy a ani slzy z opustenia, iba mi chýba cítiť ťa tak naozaj, bez obmedzenia. Tak dávno.... je to a ty vravel si, že miluješ všetko so mnou spojené a mne sa v očiach ligotala láska. Viem ako dýchaš pomaly a kedy prestávaš dýchať, neviem však... aký si mal dnes deň? Blog 9 0 0 0 0 Komentuj