Bez obrazov

Život je krásny . Pokojne, bez akýchkoľvek metafor, bez okuliarov a obrazov. Je.
A ja sa budím s vedomím, že zbledla jedna jeho časť. No, áno, lenže to, čo mi dávala, kým bola plnou, mi nedovolí teraz plakať, otáčať sa a márniť dnešok včerajškom. Je to úplne v poriadku, keď odíde niečo pekné, aby mohlo prísť niečo ďalšie. Viem, že sa mi snáď i oči na vlhkosť pripravujú a možno sa sama už trasiem, lenže čas neplynie na to, aby som stagnovala na mieste.
Môžem zobrať do rúk mobil, môžem zaloviť v makovičke, môžem čokoľvek, lebo nepekné vymazávam. A čo ma raz tešilo, ma tešiť bude len v inej podobe a iným spôsobom. Zobudím sa , otvorím si album s fotkami a nebudem ich chcieť trhať, ničiť a vyhadzovať. Proste jednu vyberiem a zalepím ju na stenu a neodlepím.
Ak sa presťahujem, zvesím všetky fotky , pozbieram smietky a zoberiem si ich so sebou. Do sveta, v ktorom motýlích mužov môžu nahradiť iné,ďalšie pozornosti. Načas.
Potom deň čo deň budem zdraviť ľudí, čo lietajú. Takých čo voňajú cukríky. Naučím ich papať lízanky a rozprávať s nimi v ústach. Ukážem im, ako sa čokoládou farbia ruky, ako sa smeje, ako sa baví, ako sa tlieska. Preruším všetky nemé a slepé tichá, do všetkých zaspievam a poskočím, budú ma bolieť lícne kosti a som najšťastnejšou na svete.
A možno tiež existuje naozajský motýlí muž. Taký, čo ho budem vodiť za rúčku a budem skackať a on bude so mnou a nechá ma. Lebo bude vedieť, že nie je nič, čo sa nesmie. Oblečiem si šaty s kvietkami a na taške budem mať žabky. Tak, hockedy aj s vráskou na čele. A možno tiež existuje naozajský motýlí muž a on bude hrdý na to, že som smiešna. Že som stále dieťatko a zatiaľčo iní obdivujú výklady zlatníctva, ja sa hojdám. Budem voňať cukrovou vatou a on ma nikdy neosladí. Lebo to pozná.
možno tiež existuje naozajský motýlí muž.
A ak nie, život je krásny . Pokojne, bez akýchkoľvek metafor, bez okuliarov a obrazov. Je.

 Blog

5 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu