Žila som 17 rokov pomerne rovnakým životom, zmierená so všetkým, čo prichádzalo, dochádzalo a trvalo. Nemysliac na niečo lepšie, nepredstavujúc si možnosť naplnenia predstáv o živote, ktorý by som chcela žiť.
Denné prechádzky malými uličkami a veľké výlety k moru, jeho pozorovanie, užívanie si momentov s ľudmi, bez potreby opíjať sa a chodiť na diskotéky.
Proste tí ľudia, všetci tí, ktorých som tam stretla, mysleli inou cestou, takou,m ako sa mi poáči. A dali mi viac ako 99 percent tých, s ktorými sa teraz stretávam tu. Tých, ktorí sa mi odcudzili, lebo som sa na nich reálne pozrela.
Kašlem na životnú úroveň, kašlem na to, že sa tu ťažko dá nájsť slušný bar, ale ten život, v ktorom sa z malých vecí robia udalosti, ktoré sa cítia, na ten nekašlem a chcem ho späť.
Chcem ho späť presne ako charakter Giancarla, ktorý v posledný deň, teda 5.5. pár hodín pred mojím odletom a po "poslednom" bye , prišiel, aby sa rozlúčil . Sám , so mnou. Prišiel, lebovedel, aké malé dievčatko som. Vedel, že mu budem plakať v náručí, ked ma objíme, vedel, že budem chcieť plakať, vedel, že sa ho ešte párkrát dotknem, aby som ho opäť cítila. A vedel aj to, že sa tisícikrát príde ospravedlniť.
Nedokázala by som bez toho odísť, bez vedomia, že to zaslúžené, osobné a naše posledné bye neprišlo. Prišlo. Bolo bez jeho lásky, áno, ale bolo s citom, s citom, ktorým mu bolo ľúto, že mi ublížil, že bol zmätený, že som pre neho plakala, s citom, ktorý mi dokazoval, že na mňa nikdy nezabudne. Bez klišé, proste nezabudne.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
marttina
8. 4.apríla 2012 18:32
chcela by som zazit jeden den s tvojimi pocitmi.
3
chcela by som zazit take tie nevinne pocity, take sladko-nevesele ake mas ty, mam momentalne pocit ze tie moje su ako balvany, ktore sa nie a nie zrutit.
Napíš svoj komentár