V električke si mi sedel chrbtom, úplneza mnou, naše telá, nebyť tej sedačky, by sa kopírovali a ja som sa 20 minút cítila ako pred popravou, a pri vystupovaní som zistila, že si tam bol. Viem to, vedela som to.Sedel si tak, ako sedíš predsa vždy.
Tak veľa času som strávila tým, aby som ťa spoznala. Aby som vedela, kedy sa tešíš, čo máš rád. Ako sedíš, akokráčas, ako sa usmievaš, ako sa cítiš, keď mlčíš, ako a kedy sa chceš rozprávať, ako a kedy a čo mám povedať, aby sa to páčilo tebe. Času , počas ktorého som zisťovala, kedy je chvíľa chytiť ťa za ruku, kedy ti môžem volať a kedy písať, snažila som sa naučiť sa hrať ťa. Poskladať puzzle za pár minút, rozpliesť zamotané slúchadlá dvomi ťahmi, rátať príklady bez kalkulačky, dostať sa do bytu bez kľúča a nezanechať po sebe stopy.
Tak veľmi som sa snažila byť pri tebe z lásky a pritom ťa milovať tak, ako si ty dokázal byť milovaný a nijak inak. Zabúdala na to, že ja milujem svojou láskou, že ťa nikdy nebudem vidieť cudzími očami, že moje dotyky nikdy nebduem cítiť tak, ako ich cítiš ty. Zabúdala na to, že láska sa nepýta, nedá sa objednať na dobierku ani vyrobiť na počkanie, ani rezervovať do doby, kedy bude na sklade. Je alebo nie je. A ani v továrni na šťastné konce sa na ňu neodvážia siahnuť.
Láska je, keď nerozmýšľaš, či robíš správne, keď je vždy vhodná chvíľa pýtať sa a dotýkať, keď neexistujúprejavy, ktoré by sa nesmeli. Láska je utekať za tebou, keď ťa vidím v diaľke a potom sa ti unavená,zadýchaná a šťastná hodiť do náručia.
Strávila som tak veľa času tým, že som ťa chcela získať, že som stratila samu seba. Totálne, absolútne a bezo zvyšku. Keď cestujem vlakom, pozerám von oknom a zbadám nádherné zasnežené pole, páči sa mi, usmejem sa a z vlaku nevystúpim. Rovnako som to mala spraviť s tebou, lenže ja som zastavila vlak, vystúpila, vrátila sa a keď sa pohol, aby smeroval opäť vpred, vyskočila som najprv otvoreným oknom, vrátila sa, rozbila ďalšie okno a vyskočila cezeň a nakoniecdonútila vlak stáť dovtedy, kým nebudem mať pocit, že už sa nechcem pozerať na pole, ktoré časom už nie je zasnežené ani pokojné, nezelenie, už na ňom ani slnko nesvieti, len ja som ešte nevedela nájsť dôvod, prečo pred ním nestáť a nepozerať sa.
Stratila som sa a stratila som seba a teraz sa chcem veľmi naspäť.Chcem v kráse polí vidieť slnko, a nie teba držiac ma za ruku. Milovať rána preto, že sú, a nie preto, že ty si. Prechádzať sa pri Dunaji preto, že je pekný, a nie preto, leboho máš rád.
Mám sa rada a chcela by som si to zapamätať. Zapamätať si, že neexistuje láska k človeku, pre ktorú by som sa mala vzdať samej seba. Milujúca ja som totiž stále tá istá ja, len s trochu ružovejšími lícami.
Správa pre teba, Táňa: Môžeš milovať všetky tie divné veci, nahlas sa smiať a piecť ľuďom koláčez lásky. Lebo presne to si ty.
Blog
Komentuj
8 komentov k blogu
1
riaaa
21. 12.decembra 2016 19:28
Táňa, si úžasná !!!!
3
Aj ja si niekedy musím povedať, že je úplne v poriadku aby som bola mnou.
A tak Táňa, áno, buď to ty!
A tak Táňa, áno, buď to ty!
5
Ty mas taky pisaci dar ze OD-PA-DA-VAM! Naozaj! Prosim, pis. Stale. Hocico. Lebo to vzdy dava hlavu a pätu a vzdy je v tom aj nieco poucne nad cim sa naozaj zamyslim a premietnem na seba. A vydaj knihu! Ja si ju kupim
Napíš svoj komentár