Nie je to zvláštne, že sa ľudia lúčia. Že prídu a odchádzajú, ved som vždy sama hovorila, že to tak chodí. Len tak. Zo dňa na deň a z minúty na minútu. A keď ti teraz chcem zavolať, aby si prišiel uprostred noci, iba talianska slečna, operátorova milenka, sa so mnou rozpráva. Otvorím dvere, spravím pár korkov , a nie si tam. Ani keď miesto mora hľadím do rieky, pri mne, za mnou, v nej, neobjaví sa tvoj obraz. Tie mám v hlave, obrázky. Ako sa červenám a bojím pred všetkými ukázať, že ľúbim. Ako ráno utekám, aby som neprišla o ranných 10 minút s tebou. Ako sa v tebe skrývam.
Viem, že TO, na čo všetci čakajú,prichádza len raz.Teraz čo? Ráno otvorím oči a žiadne písmená, fotky, slová, nepovedia mi, že prídeš zase. So všetkými tými istými krásnymi vecami v srdci a opäť budeš počúvať všetku tú hudbu, čo tvorí lásku. S modrou košeľou, takou istou ako mám ja, pod hnedým svetrom. Na nohách rovnaké topánky, ako mám ja, len tmavší odtieň. Budeš hladiť môj strach, tak si to chcel, no, pamätáš?
Ach, chcem ti biť do hrude.
Kocka ľadu sa topí vplyvom tepla. Ešte aj na lavičkách boli sivočierne deky, aby mi zimou neskrehli ruky.
Áno, píšem ti odkazy, ktoré nikdy neprečítaš. Len tak, pre seba a predstavujem si, ako zase nemáš slov a že mi opäť na líce padá tvoja slza. Tá moja obľúbená.
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
murcatko
20. 5.mája 2012 21:59
Diaľka je nič, ak v jednom srdci bijú dve.
Napíš svoj komentár