Tanickina: Každý deň stretnúť človeka

Asi som sa príliš snažila definovať. Akoby som mohla byť iba čiernobiela alebo farebná. S niekym alebo samostatná. Mať dieťa alebo kariéru. Je to veľmi smiešny omyl.

Za posledné mesiace sa mi stali veci, ktoré volám udalosťami nie z tohto sveta. Z môjho života ľudia odišli a iní doň prišli a medzitým v ňom niektorí ostali. A niektorí prišli a odišli. Dali a vzali. Tí, čo dali a odišli, najprv najviac boleli. Trvalo dlhý čas a vždy to tak je, kým si uvedomím, že mi dovolili učiť sa a stať sa tak niekym, komu veci, ktoré kedysi ubližovali, už nič nerobia. Ani škaredé poznámky, ani niečí negatívny názor, ani niečie nepravdivé reči, ani krivda od tých, ktorí sa mi nepozerali do očí. Nebolí, nepáli, netrápi.

Stojí to veľa síl, ostať sebou, vnímať svet, no nebrať ho príliš vážne. Nemyslieť si, že krivda je pravda, ktorá ma trápi. Je to zvláštne, že napriek svojmu presvedčeniu sa mi občas stane, že sa zamýšľam nad tým, prečo ľudia nechcú poznať skutočnosť, no namiesto toho súdia, lebo jeto jednoduchšie.

Môj One and only už má len meno. V mojom srdci, v mojom živote, v mojom mobile už má len meno. Ako ostatní. Ako všetci tí, ktorí nie sú ženami a mužmi môjho života. Mojimi strážcami, tými, ktorých chcem chrániť ja. Len meno. Lebo láska, ktorá bolela až takto veľmi, nemôže ostať láskou v takom slova zmysle ako predtým. Plakať je v poriadku. Byť smutný je v poriadku. Ale stratiť seba a precitnúť pri klopaní na dvere psychiatra, to určite nie.

Som oveľa pokojnejšia, ak ľudia, ktorí ma nechcú poznať, prichádzajú do môjho života, aby vyriešili svoje problémy. Nehnevá ma to, nerozhorčuje, ba nevyvolá to vo mne žiadnu emóciu. Som pokojná a s úsmevom nechávam pred nimi zatvorené dvere bez pocitu, že niečo nerobím správne.

Nechcem sa nikomu zapáčiť. Nechcem sa už správať tak, aby si niekto povedal, že je mu to sympatické. nechodím na miesta, kde sú všetci len preto, že to robia všetci.Vstávam skoro ráno a spokojná sa na seba usmejem vo výťahu. usmiať sa na seba vo výťahu je totiž veľká vec. A keď prší, nehnevám sa, ale zdvihnem hlavu a pustím si na tvár zopár kvapiek a keď potom svieti slnko, usmejem sa tiež, lebo len svet, ktorý sa mení, je v poriadku.

Nika hovorí, že riešiť veci, ktoré so sebou prináša život a nemožno ich ovplyvniť, je smiešne. Niekedy prichádzam na veci skôr ako Nika a niekedy Nika prichádza na veci skôr ako ja. prichádzame však na rovnaké veci. Ja ju vlastne ani neviem opísať, lebo ona je to, čo do môjho života prišlo ako kúsok nadpozemskosti. Ak sa pýtam, ona mi odpovie svojím životom a ak sa pýta, odpovie jej na to ten môj. A ke´dniečo hovorí a usmieva sa, viem, kedy to bolí a viem, že ke´d niečo nie je v poriadku, tak ona vie a kým sa na to spýtam, prežije si to a potom už nemusí odpovedať. Vďaka nej viem, že život je mozaikasmiešností, absurdností a peknôt, ktoré nikto z nás nedokáže opísať a definovať.

Žijem život, v ktorom sa vyhýbam ľu´dom, ktorí žijú život, ktorí sa ľudí netýka. Žijem život, v ktorom som len malá časť famózneho obrazca.Ciest. Sŕdc a križovatiek.A keď ním prechádzam, mám otvorené oči a vnímam a prijímam a ďakujem.

Za to, že keď teraz nie sú chlapi môjho života pri mne, ale stovky kilometrov ´daleko, cítim ich stále rovnako a viem, že ich dvoch som tiež nedostala náhodou a ak mám niekedy hlúpy deň a myslím si, že nemám tak dobrý život ako ostatní, musím si to pripomenúť. Musím si denne pripomínať veľa vecí a veľakrát si povedať, že už priveľa myslím. Musím a chcemsa denne veľakrátospravedlniť a poznačiť si do pomysleného diára, čo nabudúce spravím inak. veľa sa mýlim, no veľai skúšam aďakujem za to, že na to mám možnosť.

Som spokojná vo svojom tele a spokojná vo svojom živote a spokojná s tým, že sa každý deň niečo naučím.

Každý deň stretnúť človeka

Blog

6 0 0 0 2

Komentuj

Každý deň stretnúť človeka

4 komenty k blogu

Horúce!