Len o teba prosím

Keď som mala 19, začala som sa stretávať s Michalom. Mal 25, býval v byte Ružinove, kúsok od kaviarne, v ktorej sme sa spoznali. Nebol v zoznamovaní kreatívny, využil pokazenosť doby a na druhý deň potom, ako sme tam obaja pili kávu, ak sa jeho latté tak dá nazvať, ma našiel na internete. Vďaka bohu sa už vtedy na facebooku nešťuchalo, takže mi musel napísať správu.

Bol vtipný a zdvorilý a nesmierne príťažlivý. O pár mesiacov ma prestalo baviť nosiť mu jedlo v obedári, tak som sa udomácnila v jeho kuchyni a keď nebol doma, tak som len v ponožkách, tričku a nohavičkách pobehovala po jeho byte, učila sa v ňom a bozkávala ho, keď prišiel. Nikdy som neozostávala cez noc, lebo by niečo bránilo chcieť sa vedľa neho zobúdzať. Bol niečo ako môj priateľ, ale nerozumel mojmu svetu tak, ako som ja nechcela rozumieť tomu jeho. Pracoval za počítačom a robil veci, ktoré ho prenášali do pre mňa iného vesmíru. Vždy bol pri práci nervózny. Či ju robil na svojej drahej stoličke v office alebo doma, pritom, ako som ja kupovala letenky na svoje dovolenky (bez neho, lebo nemal čas a ja som ho nevolala), stále sa pritom mračil.

Mal ma veľmi rád a čím dlhšie sme spolu (ne)boli, tým viac nedokázal pochopiť, prečo bývam na internáte a nie s ním, prečo nikdy neostávam v noci a prečo mu nechcem rozprávať o medicíne, keď som ňou žila. Bol ale príliš mechanický na to, aby sa ma to pýtal, aby niečo skúmal. Pýtal sa, čo potrebujem, nosil mi ku internátu lieky, keď som ochorela a večer, keď som nič nestíhala, objednával mi jedlo, ktorému hovoril kozmické či sterilné a tešilo ho, že som ho v takých chvíľach potrebovala. Vždy som sa poďakovala a prosila ho, aby to nerobil, že si viem veci zariadiť aj sama a on vždy povedal, že som jeho priateľka a je to prirodzené.

Lenže ja som predtým, ako som nacupkala do jeho života, varila kamarátom a piekla im koláče oveľa častejšie ako jemu, hovorila zlatíčko desiatkam ľudí aj v dobe, keď som sa s ním stretávala, no Michal, 25 ročný ITčkár( tak volám všetkých, ktorí robia za počítačom veci, ktorým nerozumiem), ma presviedčal o tom, že raz si priznám, že aj ja som pochybujúca, slabá a že sa prestanem báť ho milovať.

Michalovým susedom bol Adam, ktorý bol v mojich 19tich vo 4. ročníku na medicíne a na byte býval so svojou priateľkou Lenkou. Keď chodil M. neskoro z práce a ja som varila veľa jedla a piekla koláče, tak som vždy zazvonila jemu a ponúkla jeho a Lenku. Bolo to milé dievča. Dokonale pekná aj bez maľovania sa, držiaca Adama za ruku, bozkávajúc ho po príchode zo školy. Pracovala na recepcii hotela, usmievala sa na ľudí, pracovala do noci a keď ráno Adam vstával, pobozkal ju a odišiel do školy. Adam sa vo voľnom čase venoval grafike a dokázal si tým popri škole celkom šikovne privyrobiť. Pôsobili tak pokojne a spokojne. 

Keď časom zistil, že študujem to, čo on, často mi požičiaval knižky a pýtal sa, čo nové, vysvetľoval mi veci, ktorým som nerozumela. Ja som mu posielala nové články a zaujímavosti zo sveta medicíny a čakajúc na Lenku či Michala, rozprávali sme sa o veľa veciach, o filmoch, o cestovaní, láskach, neláskach a keď vyštudoval, tak o jeho práci na nerológii.Rozprávali sme sa o Lenke, ktorú si vážil, ktorú uznával, ktorú repšktoval a podporoval. Ani slovo o Lenke, ktorú miloval tak, že vždy keď kráčala pred ním, pýšil sa a chcel sa svetu smiať, že nikto nie je milovaný ňou tak ako on.

Často mi hovoril, že neexistuje žiadne univerzálne pravidlo na život a že môžem veci robiť tak, ako ich moje srdce a duša vníma, prosil ma, aby som neuverila svetu racionálnosti . ja som mu vždy odpovedala, že Michalovi stále hovorím, že nie som jeho priateľka a on na to nič nepovedal, iba, že veľa vzťahov funguje vďaka kompromisom, pochopeniu a úcte. Myslím, že dúfal, že jedného dňa mu už prestanem nosiť koláče a on sa bude môcť tešiť, že sa niekto začal starať o moje srdce, že mi nosí gumové cukríky a moje jedlo nevolá sterilným, že raz sa odchodlám vedľa niekoho zobúdzať a plakať mu v náručí. 

Lenže ja som sa nechcela zobúdzať vedľa chlapa, pri ktorom som nikdy nemala motýle v bruchu. vedľa toho, ktorý moje oči nechcel čítať, vedľa toho, ktorý ma bozkával a miloval, no nikdy mi nedal pusu na čelo a nepovedal, že spolu veci zvládneme. A predsa som 6 rokov trávila čas s Michalom, ktorý medzičasom stratil život z očí, chodil nervózny z práce a čas so mnou nechcel tráviť pred internátom, ale v hotelových saunách, bazénoch a vírivkách, Michalom, ktorý už nepotreboval moje varenie, lebo mal priveľa peňazí a primálo času, Michalom, ktorý sa zmieril so vzťahom, ktorý so mnou mal. Nevedno prečo.

Unavil ma. Unavil ma on. Môj život. Jeho život. Život, v ktorom Adam žije s Lenkou a bozkávajú sa na líce a riešia, kedy je čas na zasnúbenie, podľa nejakých predpisov či zvykov. Unavilo ma, že každý študent medicíny nosí biely plášť a na krku fonendoskop, ktorým rozoznáva šelesty a posudzuje dýchanie. Unavil ma nalinkovaný svet. Unavil ma Adam, ktorý nemal silu bojovať o život lásky. 

Včera mi Adam poslal fotku z Indonézie.

A ja som si dnes, týždeň pred poslednou štátnicou, kúpila letenku do Izraela.

Lenka a Michal ďalej vstávajú do práce a jedia na obed každý deň o 12.00 polievku a hlavné jedlo.













 

 Blog

20 0 0 0 2

Komentuj

14 komentov k blogu