Náš svet

3.deň bez Stellky.
Cez deň je to relatívne v poriadku, učím sa, prehodím niečo s mamou, poprípade stretnem tých pár ľudí, ktorí sú tu.
Lenže večer a ráno je to zlé. Vedela som, že to bude smutné a že sa budem trápiť, ale keď ja som bola taká hrdinka doteraz.
Ale je to iné, keď zatvárate dvere bytu s tým, že už v ňom s ňou nebudete.
Ráno sa budím bez toho, aby po ne skákala a oblizovala ma . Večer sa zobúdzam bez toho, aby sa mi uložila na pleci. Bez nej idem von, bez nej sa učím,už nedržím jednou rukou knihu a druhou ju nehladkám.
Ja viem, že choré, ako sa upínam na takéto "veci". Ale je mi to jedno. To štvornohé stvorenie mi dalo toěko lásky, koľko nikto iný. To ona okolo mna skákala a oblizovala ma, keď som spravila skúšku. To ona pri mne ležala, keď som plakala.
Bola so mnou ešte aj v sprche a jazykom chytala kvapky vody.
Ona bola pri mne vtedy, ked som sa 20 hodí učila na anatómiu.
Naučila ma toěko veľa. že láska sa nedáva najavo vtedy, ked má práve niekto náladu, ale stále, 24 hodín denne, nezištne, priirodzene a neobmedzene veěa. Naučila ma trpezlivosti, naučila ma pozornosti a naučila ma, že ak niekoho ľúbite, neexistuje žiadne ale a žiadne nedá sa.
Je to dieťa, moje a ja viem, že onami nikam neodíde, len teraz pri mne nezaspáva, ja viem, že ona ma stále rovnako ľúbi, lebo ona vie, že sme nerozlučná dvojka, ona to určite vie.
Zajtra ju idem pozrieŤ a zase budeme len my dve.
Náš svet

 Denník

18 0 0 0 0

Komentuj

7 komentov k blogu