potápa to všetky lásky,
všedných veľkých dní v svetle
všetkých spoločných nocí.
Neotváram hoc ty...
dal si mi už kľúč.
S večerom sa objavíš ako vždy,
len nepíšeš a neoznámiš,
že už (si )tu nie si.
Áno aj ja tebe
a možno prajem vždy konečne
pokojnú noc iba sebe.
Slová sa spojili do obrazu
čo vo mne krášli prúdenie,
tiché naše a plné dni
vracajú sa dennodenne.
Máš, užívaš, stratíš
ľúbenie pravidelné.
Všetky ľudské hnevy
smiešne z lásky vznikajú
a len hlupák kričí na slnko:
Odíď
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
uggla
14. 3.marca 2012 20:40
.
Napíš svoj komentár