Ovíjam sa do spletí vašich zmyslov, v krátkom čase predĺžený svet a posypaný škoricovým cukríkom plávajúcim v horkej horúcej čokoláde. Na oblakoch, niekde medzi drogovým opojením a skorým ranným vstávaním, keď ešte steny nevidia a celý svet sníva sen, čo žijem, čo žijú duše. Zatvorím sa v kúpeľni, rýchlo zhodím svoje veci na zem, nedokážem nemyslieť hoc na letmé milovanie niekde medzi prvou a druhou zastávkou autobusu. Na ceste po nočnej diaľnici, kde sa na nás dívajú všetky usmiate tváre. Je to raj, ktorý keď opustím, stále ho mám, zarytý nechtami do kože, vštepený do vlasov, omotaný na prstoch oboch rúk. Chcem byť spútaná touto cestou, stráviť dni prechádzkami po cukrových oblakoch, chytiť sa dverí, keď už z vás nemôžem stáť, to je sex.
Vidím vás celkom jasne. Ako sa nostalgiu privolávajúc usmeješ polovicou svojich pier, ako túžim zdvihnúť hlavu a vidieť ťa, že sa pozeráš. Že najdrsnejšou rukou robíš najjemnejšie pohyby, nedokážeš ani len diaľkou znížiť môj pulz, som plne sústredená len na tie hodiny, ktoré ma zahustili. A potom ma otočíš a ja cítim špičku tvojho nosa medzi mojimi plecami a hlavou, som trinásťročné dievča, čo má prvýkrát na perách farebný lesk. Vidím vás. Ako nocou prepletáš moje túžby, keď hrá hudba, čo zabíja všetko modré, hudba, ktorá mi ťa na dlani vloží do úsmevu, rovnakého , ako máš ty. Neviem byť nežná a moje zuby netvoria cukríkové vety. A suché ruky, v ktorých mám kus tvojho slnka sa s najväčšou citlivosťou snažia zachovať mikrometre trasúcich sa chĺpkov. Sex. S každou bunkou.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár