Už sa pomaly blížime k ročnej spomienke na človeka,ktorý mal pred sebou cely život,ktorý nechcel žiť.Kedze som človek,čo sa pohybuje iba v MILUJEM ŽIVOT a NENAVIDIM ŽIVOT svete a bolesti iných ma za nich bolia,nedovolím si samovraždu jednoznačne odsúdiť.Sudim však seba,lebo chcem pomôcť celému svetu a nejako to nejde.
Pomaly sa blížime k výročiu chvíle,kedy som sa rozhodla kráčať do Santiago de Compostela.Sama,bez plánu,informácií a hrebeňa na vlasy.S batohom na chrbte.Panebože,či ti ja len ďakujem za tento nápad.Tak som si kráčala pár dni bez spánku,sprchy a ľudí.A potom prišli moje narodeniny a potom ľudia a s ľudmi prišiel aj dáš si s nami pivo?”muž a s ním môj život medzi Bratislavou a Portom.
Áno,neviem to veľmi dobre opísať,proste som spotena,unavená a škaredá prišla po dvoch dňoch kráčania bez spánku na miesto,kde bol chlap,ktorý mi ráno robí kavu a keď prídem unavená domov,naleje mi víno,navarí večeru a povie,že som to najkrajšie,čo v živote videl.
Áno,tento príbeh ma v sebe aj obrovsku dávku reality.Lebo vzťahy na diaľku bolia ako trhanie osmičky bez umrtvenia a vyžadujú si aspoň jedného človeka,ktorý sa na veci nevyserie preto,lebo kvôli ním place a on už plakať nechce.Ano,tento človek nie som ja.
Už poznam miesta,kde je najlepšie jedlo a tie,kde sú otravne čajky a už viem,že čajky Nie sú nunu more láska romantika,ale škaredé zlodejky.Viem,že sumiaca slaná voda nie je žiadne klišé a že keď ju máš,si usmiaty a hotovo.Uz poznám trpkosť lúčenia sa a už viem,ake to je,keď svoj život delíš na dni s láskou a potom tie ostatne bezvýznamné.
Nepytaj sa ma,ktokoľvek si,čo ďalej.Lebo my dvaja len chceme maly domček pri mori,vzdyveseleho Psa,dostatok dobrého vina,jedla a potom deti.Tak ahoj komfortná zóna,bolo mi s tebou dobre,ale nikdy nie tak,aby som pre teba odmietla lásku.
Čo však odmietam je strach.Vies,ľudia,čo maju všetko,čo vzdy chceli a nevedia sa smiať,sú ľudia,čo sa bali alebo boli príliš leniví.Ja sa nechcem báť,chcem ešte stokrát spat na letisku a ochorieť,nespať,ponáhľať sa a míňať peniaze na pár dni najbližšej blízkosti môjho života a budem to robiť dovtedy,kým mi život nedožičí vidieť to dvojo krásnych tmavych oči vzdy,keď sa zobudím.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
ssnehulienka
19. 4.apríla 2019 00:18
Napíš svoj komentár